Obnova ekonomiky musí byť zelená
22. 2. 2021
Z európskeho plánu obnovy k nám najbližších šesť rokov prídu prostriedky za takmer sedem miliárd eur, ktoré sú však podmienené reformami a s dôrazom na ekologické investície.
Na Slovensko poputuje z Bruselu v najbližších šiestich rokoch v rámci plánu obnovy a odolnosti viac ako 6,6 miliardy eur. Náš rezort financií pripravil plán, v ktorom vytýčil päť prioritných oblastí, do ktorých tieto peniaze Slovensko investuje. Ide o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, digitalizáciu štátu a vedu spolu s vývojom a výskumom. Peniaze však nedostaneme zadarmo. Európska komisia financie vo forme úverov podmieňuje reformami, ktoré by mali štátom Únie priniesť väčšiu odolnosť a výhodu konkurencieschopnosti nielen v rámci nášho bloku, ale tiež v rámci celého sveta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách
27. 2. 2009
Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 %
oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári
7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %),
Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom
mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).
Eurozóne insolventnosť nehrozí
26. 2. 2009
Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.
Medzi
niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že
silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako
napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie
procedúr.
Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám
eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po
terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.
Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu
26. 2. 2009
O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.
Pätina opýtaných vo svojich odpovediach
uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach
EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní veľmi slabo alebo slabo. Informovaná je len necelá pätina (16,6
percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O
činnostiach EP vedomosti majú skôr
obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní. Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním
a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v
europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že
poslancov máme menej a sedem percent
opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci
uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer
polovica oslovených (47,2 percenta)
nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát
mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004. Svoje právo však využili minimálne. K volebným
urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov. Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú z
reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012
respondentov vo februári.
Finančné inštitúcie budú pod prísnejšou európskou kontrolou
26. 2. 2009
Aj keď dozor nad medzinárodnými finančnými skupinami ostane národnou záležitosťou, vzniknú tri nové orgány, ktoré budú uplatňovať rozhodnutia aj keď domáci dohľad nebude súhlasiť.
Potrebu lepšej európskej kontroly
finančných inštitúcií, zvýraznila finančná kríza.
Dôvodom je skutočnosť, že tieto inštitúcie sú značne zapojené do medzinárodných
aktivít, no aj napriek tomu kontrolu vykonávajú národné orgány.
Podľa štatistík Komisie v Európe operuje
osemtisíc bánk, no dve tretiny ich aktív je v rukách štyridsiatich
multinárodných inštitúcií.
Exportnú skupinu, ktorej úlohou bol preskúmať novú stratégiu v regulácii finančných
inštitúcií vedie Jacques de Larosière, bývalý výkonný riaditeľ Medzinárodného
menového fondu.
Práve táto expertná skupina vo svojej
správe odmietla žiadosť Európskej centrálnej banky (ECB), aby jej boli udelené
väčšie právomoci na nižšej úrovni regulácie, ktorá sa zameriava na banky a
poisťovnícke firmy. Rozhodnutie je zdôvodnené
tým, že ECB by sa mala sústrediť najmä na zaistenie menovej stability v
eurozóne.
Podľa expertov, vo výmene informácií zlyhali národné regulačné orgány. Mnohé členské
štáty aj tak stále odmietajú vytvorenie kolégií dohliadačov pre každú
medzinárodnú finančnú skupinu. Súčasný právny boj, ktorý vznikol po problémoch
multinárodnej spoločnosti Fortis, považujú okrem toho za príklad negatívneho
vplyvu zanedbania vytvorenia jasných pravidiel.
De Larosière navrhuje do roku 2012 vytvoriť tri nové európske orgány
(pre banky aj poisťovnícke skupiny), nezávislé od národných regulátorov. Budú
zohrávať úlohu mediátora medzi kontrolnými inštitúciami členských štátov. Znamená to, že v prípade, že sa regulátori
pobočiek nebudú v nejakej problematike vedieť dohodnúť s regulátormi v krajine
pôvodu firmy, vstúpia medzi nich a navrhnú riešenie.
Skupina predložila aj návrh ako predísť riziku z globálneho pohľadu na
finančný systém. V rámci Európskeho systému centrálnych bánk by mala vzniknúť inštitúcia, ktorá bude
zahŕňať každý členský štát. ECB bude predsedať orgánu s názvom Európska rada
pre systémové riziko (ESRC). ESRC nahradí Výbor bankového dohľadu.
Nový inštitút
by mal včas upozorňovať na riziko a mal by mať prístup ku všetkým
dôležitým informáciám.
Reakcia Komisie
Predseda Komisie José Manuel Barroso
správu uvítal a nazval ju dobrým základom pre ďalšie návrhy. Tie by
sa mali zverejniť budúci týždeň (4.
marca) pred summitom plánovaným na 19. a 20. marca. Do apríla chce Komisia predložiť návrhy na reguláciu hedgeových
fondov a fondov private equity.
Šéf Európskej strany socialistov Poul Nyrup
Rasmussen uvažuje, či sa nejedná o úmyselný odklad. Takto by sa Európa mohla
vyhnúť zaujatia spoločného stanoviska voči hedgeovým fondom aj fondom private
equity pred aprílovým londýnskym summitom G20.