24. 5. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Murphyho rady

Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.

Dbaj na to, aby si v živote dosiahol to, čo sa ti páči. V opačnom prípade zistíš, že musíš nájsť záľubu v tom, čo si dosiahol.

Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.

(Murphyho zrnká II)
Zákony sexu

Tam, kde nemožno oceniť výkon, treba oceniť ochotu.

Je výhodnejšie byť bohatý ako krásny, lebo priemerná žena uprednostňuje inštinkt pred tým, čo vidí.

Bohužiaľ, dnes po prvýkrát v histórii ľudstva je sex pre človeka nebezpečnejší ako fajčenie.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Ako bojovať s klebetou

Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.

Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a byrokracia

Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.

Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.

Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.

(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život je žart...

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.

(Myšlienky bez cla)

Obchodný deficit eurozóny klesol v novembri na 9-mesačné minimum

16. 1. 2023 Obchodný deficit eurozóny klesol v novembri na najnižšiu úroveň za deväť mesiacov, keď vývoz rástol, zatiaľ čo dovoz zaznamenal pokles. Informoval o tom v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Obchodný schodok eurozóny dosiahol po úprave o sezónne vplyvy 15,2 miliardy eur, zatiaľ čo v októbri predstavoval 28,1 miliardy eur. Novembrový deficit je najnižší od februára, v ktorom dosiahol 12,4 miliardy eur.
Výsledky do veľkej miery ovplyvnil pokles dovozu v porovnaní s októbrom, ktorý predstavoval 3,8 percenta. Vývoz medzitým vzrástol o jedno percento. Na neupravenej báze dosiahol obchodný schodok eurozóny 11,7 miliardy eur. V medziročnom porovnaní to znamená výrazný rast, keď v novembri 2021 dosiahol deficit 3,9 miliardy eur. V tomto prípade výsledky do veľkej miery ovplyvnili vysoké náklady na dovoz energií.
V porovnaní s novembrom predchádzajúceho roka vzrástol export eurozóny o 17,2 percenta. Dovoz sa však zvýšil o 20,2 percenta.
Od začiatku roka do konca novembra vzrástol vývoz z menového bloku medziročne o 18,9 percenta a dovoz sa zvýšil o 40,5 percenta. Výsledkom je obchodný deficit na úrovni 305,1 miliardy eur, zatiaľ čo za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka vykázala eurozóna obchodný prebytok 125 miliárd eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Spoločná zodpovednosť za životné prostredie

27. 2. 2009 Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.

Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté krajiny, sa rôznia.  Postoje členských krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal od niekoľkých ukazovateľov:
  • výšky HDP prepočítanej  na jedného obyvateľa (per capita),
  • celkovej  miery tvorby emisií prepočítanej  na jednotku HDP,
  • vývoja trendu produkcie emisií v období 1990-2005,
  • vývoja populačného trendu v období 1990-2005.

Viaceré krajiny  EÚ majú  voči návrhu Komisie rezervovaný postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a  ostatné  bohatšie priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má  udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020 znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95 percent.
(Zdroj: EURACTIV)

Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách

27. 2. 2009 Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 % oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári 7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %), Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).
(Zdroj: SME)

Eurozóne insolventnosť nehrozí

26. 2. 2009 Podľa komisára pre hospodárske a menové záležitosti problémom insolventnosti nečelí žiaden člen eurozóny.
Medzi niektorých politikmi a na finančných trhoch rastú špekulácie o možnosti, že silnejšie krajiny eurozóny, napr. Nemecko, by mali pomôcť slabším členom ako napr. Grécko.
Komisár odmieta zmenu pravidiel na vstup do eurozóny, čím odmietol výzvu Maďarska na urýchlenie procedúr.


Komisár zároveň zopakoval výzvy voči krajinám eurozóny, aby pracovali na plánoch sprísnenia svojej rozpočtovej politiky po terajšom období fiškálnej expanzie, ktorej cieľom je bojovať proti recesii.
(Zdroj: HNONLINE)

Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu

26. 2. 2009 O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.
Pätina opýtaných vo svojich odpovediach uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní  veľmi slabo alebo slabo.  Informovaná je len necelá pätina (16,6 percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O činnostiach EP vedomosti  majú skôr obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní.  Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených  vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že poslancov máme menej  a sedem percent opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer polovica oslovených  (47,2 percenta) nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004.  Svoje právo však využili minimálne. K volebným urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov.  Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú  z reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012 respondentov vo februári.
(Zdroj: TASR, TOPKY)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Ela
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner