Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Nemecká vláda schválila regulované ceny plynu a elektriny
28. 11. 2022
Nemecká vláda schválila maximálne ceny elektriny a plynu. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii s francúzskou premiérkou Élisabeth Borneovou kancelár Olaf Scholz. Výhody z regulovaných cien, ktoré budú platiť od januára, budú mať nielen domácnosti, ale aj podniky a priemysel.
"Kabinet práve v tomto čase dospel k dôležitému záveru v zrýchlenom konaní, lebo je to naliehavé. Cenové brzdy pre plyn, elektrinu a diaľkové teplo prichádzajú," povedal Scholz.
Domácnosti a tiež malé a stredné podniky dostanú od dodávateľov 80 percent priemernej ročnej spotreby zemného plynu a tepla za 12 centov, respektíve za 9,50 centu za kilowatthodinu. Priemyselní zákazníci budú mať nárok na 70 percent predchádzajúcej spotreby zemného plynu alebo 80 percent spotreby tepla za sedem centov, respektíve 7,50 centa za kilowatthodinu.
Za elektrinu budú domácnosti spolu s menšími a strednými podnikmi platiť 40 centov za kilowatthodinu, a to až do výšky 80 percent ich predchádzajúceho ročného priemeru spotreby. Pre priemyselných zákazníkov je stanovená cena 13 centov za kilowatthodinu do 70 percent vlaňajšej spotreby.
V
Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet, zahŕňa nový dlh
28. 11. 2022
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky.
Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet na rok 2023. Zahŕňa nový dlh vo výške 45 miliárd eur na financovanie štátnej pomoci v čase krízy. Správa pochádza z DPA.
"Prekonáme krízu," povedal minister financií Christian Lindner poslancom a dodal, že vláda pritom nezabúda ani na výzvy.
Celkový rozpočet dosahuje 476,29 miliardy eur, pričom počíta s tým, že výdavky ovplyvnia faktory, ako sú vojna na Ukrajine a vysoké ceny energií a potravín.
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky. Ale vzhľadom na očakávanú recesiu ekonomiky vláda plánuje v budúcom roku nové pôžičky.
Lindner vyzdvihol rekordné investície, zatiaľ čo konzervatívna opozícia kritizovala fakt, že výdavky na obranu sa nezvýšia a nepriblížia k dvom percentám hrubého domáceho produktu, ako sa zaviazal kancelár Olaf Scholz.
V
Nemecká ekonomika vzrástla o 0,4 percenta
25. 11. 2022
Nemecká ekonomika rástla v uplynulo kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt sa počas troch mesiacoch od júla do konca septembra 2022 po úprave o cenové, sezónne a kalendárne vplyvy medzikvartálne zvýšil o 0,4 percenta po náraste o 0,1 percenta v 2. štvrťroku, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis a revidoval svoj prvý odhad, ktorý počítal s expanziou o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní najväčšia európska ekonomika v 3. kvartáli po úprave o cenové vplyvy vzrástla o 1,2 percenta a po úprave o cenové a kalendárne vplyvy o 1,3 percenta. Motorom expanzie v uplynulom kvartáli boli podľa Destatisu predovšetkým výdavky na súkromnú spotrebu. Aj napriek pokračujúcej vysokej inflácii a energetickej kríze spotrebitelia využili zrušenie takmer všetkých protipadnemických reštrikcií, aby napríklad viac cestovali či nakupovali.
Výdavky na súkromnú spotrebu v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom celkovo stúpli o jedno percento. Verejné výdavky stagnovali. Stavebné výdavky klesli o 1,4 percenta a výdavky do vybavenia, ako sú stroje či vozidlá, stúpli o 2,7 percenta.
Zahraničný obchod sa aj napriek napätej medzinárodnej situácii oživil vďaka vysokým objednávkam a zlepšenému fungovaniu globálnych dodávateľských reťazcov. Export medzikvartálne vzrástol o dve percentá a import až o 2,4 percenta.
HDP bol v porovnaní so 4. kvartálom 2019, ktorý bol posledným štvrťrokom pred začiatkom koronakrízy, vyšší o 0,3 percenta sa prvýkrát sa dostal nad predkrízovú úroveň.
V
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko
25. 11. 2022
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko. Slovensko bude môcť začať využívať takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, energetickú bezpečnosť, digitalizáciu aj na zelené riešenia. Program Slovensko vo štvrtok predstavila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) v Prešove, na konferencii s názvom Tvoríme lepšie Slovensko. Prítomní boli tiež komisári EK Elisa Ferreira a Nicolas Schmit, členovia slovenskej vlády, zástupcovia samospráv a ďalší hostia.
"Veľmi ma teší úspech, ktorý sme dosiahli s novým Programom Slovensko a reformou eurofondov. V Európskej únii sme medzi prvými šiestimi krajinami, ktoré majú kompletne schválené celé programovanie na nové eurofondové obdobie. Už o niekoľko týždňov tak budeme môcť vyhlásiť z nových eurofondov prvé výzvy," uviedla Remišová.
Podľa ministerky investícií predstavujú nové eurofondy pre Slovensko veľkú šancu, ako sa posunúť vpred. "Dnešným dňom otvárame úplne novú investičnú kapitolu Slovenska. Vyššie platy a lepšiu životnú úroveň nám prinesú iba lepšie platené zamestnania. Pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou budú len v dynamických inovatívnych odvetviach. Táto téma sa tu opakuje roky a jej riešenie sa už viac nedá odkladať. Ak teraz nedokážeme zásadne zlepšiť náš systém vzdelávania, podporiť výskum, zavádzať inovácie, zlepšiť celkové prostredie pre naše firmy, budeme zaostávať. Nové eurofondy sú preto pre Slovensko obrovskou, ale zároveň možno aj poslednou šancou, ako sa naplno rozbehnúť," zdôraznila.
V