Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Británia chce viac zdaňovať firmy, ktoré profitujú z pandémie
8. 2. 2021
Británia plánuje výraznejšie zdanenie maloobchodných a technologických spoločností, ktoré vďaka koronavírusovej kríze zaznamenali nárast ziskov. Informoval o tom denník The Sunday Times s odvolaním sa na uniknuté e-maily.
Britská vláda podľa denníka pozvala predstaviteľa technologických firiem a maloobchodníkov na stretnutie, na ktorom chce tento mesiac diskutovať o tom, akým spôsobom by mohla fungovať daň z obratu pri internetovom predaji.
Zároveň pripravuje "daň z nadmerných ziskov" pre podniky, ktoré profitovali z pandémie. Táto daň by sa pravdepodobne týkala napríklad internetových predajcov, firiem rozvážajúcich jedlo či veľkých supermarketov, píše The Sunday Times.
Podľa denníka nie je pravdepodobné, že by minister financií Rishi Sunak predstavil tieto dane vo svojej marcovej rozpočtovej správe, ktorá by sa mala sústrediť na predĺženie programu pre zachovanie pracovných miest a podpory pre podniky.
Niektoré vládne zdroje však uviedli, že nové dane by sa mohli stať na jeseň základom plánu na zníženie britského dlhu. Vláda podľa denníka tiež verí, že daň z obratu u internetového predaja by mohla pomôcť zmierniť problémy, s ktorými sa v poslednej dobe stretávajú prevádzkovatelia kamenných obchodov.
The Sunday Times upozorňuje, že tržby internetového obchodu Amazon sa vlani v Británii zvýšili o 51 percent na 19,5 miliardy libier, pretože ľudia sa kvôli obmedzeniam pohybu viac spoliehali na doručovanie tovaru do svojich domovov. Amazon pritom v Británii platí len málo na dani zo zisku, v roku 2019 to bolo 14,5 milióna libier.
V
Ekonomika EÚ minulý rok klesla o 6,4 percenta
3. 2. 2021
Ekonomika eurozóny vo 4. štvrťroku klesla. Hrubý domáci produkt regiónu sa v období október - december 2020 po úprave o sezónne vplyvy znížil medzikvartálne o 0,7 percenta. Uviedol to v utorok európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom predbežnom odhade.
V celej Európskej únii klesol HDP medzikvartálne o 0,5 percenta. Analytici však predpovedali eurozóne ešte horší výsledok, a to medzikvartálny pokles HDP v posledných troch mesiacoch vlaňajška o jedno percento.
K poklesu HDP prispeli obnovené blokády na zastavenie šírenia pandémie nového koronavírusu, ktoré na jeseň zaviedli mnohé štáty bloku.
Tie zvrátili silné oživenie rastu HDP v 3. štvrťroku 2020, a to medzikvartálne o 12,4 percenta v eurozóne a o 11,5 percenta v EÚ, po jeho doteraz najstrmšom poklese v histórii štatistík v 2. štvrťroku 2020 (o -11,7 percenta v eurozóne a o -11,4 percenta v EÚ).
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP euroregiónu v období október-december 2020 znížil o 5,1 percenta po poklese o 4,3 percenta v predchádzajúcom štvrťroku. A v prípade v EÚ klesol o 4,8 percenta (o -4,2 percenta v 3. štvrťroku).
V
Brusel chce zmeny v U. S. Steel či Dusle
1. 2. 2021
Energeticky náročné podniky sa budú musieť vyrovnať so svojimi emisiami CO2. Plán obnovy počíta s pomocou Bruselu na úrovni stoviek miliónov eur.
Slovensko je európskou jednotkou. Nie však v lichotivom zmysle slova. Sme prví v pomere produkcie CO2 z priemyslu a spotreby fosílnych palív k celkovým emisiám. Priemysel totiž produkuje až 41 percent celkových slovenských emisií, pričom priemer Únie je o polovicu nižší. Prvú päťku top emitentov CO2 na našom trhu bezkonkurenčne vedie košická Steelka. Za ňou sa nachádzajú Slovenské elektrárne, chemička Duslo, rafinéria Slovnaft či cementáreň v Rohožníku CRH.
V
Brusel odobril pomoc pre krajiny zapojené do výroby nových batérií
27. 1. 2021
Európska komisia v utorok v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu na podporu výskumu a inovácií v hodnotovom reťazci batérií. Projekt s názvom "European Battery Innovation" spoločne pripravili a oznámili Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Dvanásť členských štátov poskytne v nasledujúcich rokoch financovanie až do výšky 2,9 miliardy eur, pričom sa očakáva, že verejné financovanie pritiahne ďalších 9 miliárd eur súkromných investícií.
Výkonná podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže v tejto súvislosti uviedla, že pre tieto obrovské inovačné výzvy pre európske hospodárstvo môžu byť riziká príliš veľké na to, aby ich mohol prijať len jeden členský štát alebo jedna spoločnosť.
"Dnešný projekt je príkladom toho, ako politika hospodárskej súťaže funguje ruka v ruke s inováciami a konkurencieschopnosťou," uviedla v správe pre médiá.
Podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za Európsku alianciu batérií, upozornil, že zameraním sa na novú generáciu batérií pomôže tento silný celoeurópsky projekt spôsobiť revolúciu na trhu s batériami a posilní to aj strategickú autonómiu EÚ v sektore nevyhnutnom na ekologický prechod Európy a dlhodobú odolnosť.
"Pred asi tromi rokmi nebolo odvetvie batérií v EÚ takmer na mape. Dnes je Európa globálnym hotspotom batérií. Do roku 2025 bude výsledkom opatrení cez Európsku alianciu pre batérie odvetvie, ktoré bude schopné každý rok poháňať najmenej šesť miliónov elektrických automobilov," odkázal slovenský eurokomisár.
Komisia tvrdí, že vytvorením kompletného, dekarbonizovaného a digitálneho hodnotového reťazca batérií vznikne pre toto odvetvie konkurenčná výhoda, vytvoria sa nové pracovné miesta a zníži sa závislosť Únie od tretích krajín.
V