Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Miliardy z Bruselu zabrzdili rast nezamestnanosti
24. 3. 2021
Európska komisia v pondelok zverejnila prvé predbežné posúdenie svojho nástroja na podporu zamestnanosti SURE v objeme 100 miliárd eur.
Program podľa EK prispel k tomu, že nárast nezamestnanosti bol v členských štátoch, ktoré získali podporu z programu, počas koronakrízy podstatne menší ako počas globálnej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.
Podľa EK "nástroj SURE úspešne zmiernil závažné sociálno-ekonomické dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19."
Prostriedky z programu v roku 2020 podporili 25 až 30 miliónov ľudí, čo predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
EK tiež odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou ochorenia COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
EK získava prostriedky na financovanie SURE na trhu lacnejšie, ako dokážu niektoré štáty, ktoré využitím peňazí z programu ušetrili približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak tieto prostriedky získali emisiou dlhopisov.
Z celkového objemu 100 miliárd eur bolo podľa EK do začiatku februára rozdelených viac než 90 miliárd eur, pričom vyplatených bolo už 53,5 miliardy eur.
"Iniciatíva SURE preukázala svoju hodnotu tým, že počas krízy pomohla udržať ľudí na pracovných miestach a pomohla podnikom ďalej fungovať. Nástroj SURE, ktorý bola navrhnutý ako jedna z troch záchranných sietí na riešenie krátkodobých dôsledkov krízy, úspešne podporil desiatky miliónov ľudí a firiem v celej EÚ," uviedol podpredseda EK Valdis Dombrovskis.
V
Európe hrozí, že príde o ďalšiu letnú turistickú sezónu
22. 3. 2021
Európa možno smeruje k strate ďalšej letnej turistickej sezóny, varovala americká banka Morgan Stanley.
Poukázala na opätovne sa zvyšujúci počet infikovaných novým koronavírusom, pričom tempo vakcinácie je pomalé.
To by mohlo znamenať problémy najmä pre ekonomiky južných krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko.
"Vysoký počet prípadov infikovaných v Európe a pomalé tempo očkovania by mohlo viesť k neskorému otváraniu (ekonomiky), čo môže ohroziť už druhú letnú sezónu na kontinente," uviedla banka.
To by podľa nej mohlo ešte zvýšiť ekonomické rozdiely medzi severom a juhom a prinútiť Európu pristúpiť k ďalším opatreniam na podporu ekonomiky.
"Minulý rok, keď vakcíny ešte neboli k dispozícii, dokázala Európa časť letnej sezóny zachrániť. K tomu jej pomohli obmedzenia, ako aj sezónne faktory, ktoré zmiernili šírenie vírusu," uviedla banka. Pochybuje však, že sa Európanom podarí niečo podobné aj v tomto roku.
Dôvodom sú nové mutácie, ktoré, ako sa ukázalo, sú oveľa prenosnejšie a nebezpečnejšie.
Práve tie sú zodpovedné za opätovné zvýšenie počtu infikovaných v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a v Taliansku.
V
Investori čakajú, kým sa prejavia nové opatrenia banky
19. 3. 2021
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová upozornila, že najnovšie opatrenia, ku ktorým ECB pristúpila s cieľom zmierniť negatívny vplyv pandémie nového koronavírusu, si vyžiadajú určitý čas, než sa výraznejšie prejavia.
ECB minulý týždeň oznámila, že "výrazne" zvýši objem nákupov dlhopisov v rámci svojho protipandemického programu PEPP, čím reagovala na zvyšovanie výnosov dlhopisov.
Lagardová však najnovšie uviedla, že chvíľu potrvá, než sa toto rozhodnutie výraznejšie prejaví na týždenných číslach o rozsahu nákupov aktív, na ktoré investori čakajú.
Investori sledujú týždenné údaje o nákupoch dlhopisov zo strany ECB, ktoré by mali naznačiť úsilie banky zmierniť náklady štátov eurozóny na obsluhu dlhu. Tie tlačia nahor najmä inflačné očakávania v USA.
Nervozita na trhoch podľa všetkého ešte vzrastie po tom, ako americká centrálna banka v stredu výrazne zvýšila prognózu rastu americkej ekonomiky v tomto roku, ako aj inflačné očakávania.
Ekonomika USA by podľa Fedu mala tento rok vzrásť o 6,5 percenta a infláciu očakáva na úrovni 2,4 percenta.
V predchádzajúcej decembrovej prognóze banka počítala s tohtoročným rastom na úrovni 4,2 percenta a infláciou na úrovni 1,8 percenta.
V
Slovensko bude mať v najbližších rokoch 34 miliárd z eurofondov
15. 3. 2021
Slovensko bude mať najbližšie roky z európskych peňazí k dispozícii dokopy 34 miliárd eur. Zhrnulo to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na sociálnej sieti v infografike.
Ako vymenoval rezort, z nevyčerpaných fondov z programového obdobia 2014 – 2020 Slovensku ostáva 8,8 miliardy eur, ktoré treba minúť do konca roka 2023.
Ďalej na zmiernenie dosahov koronakrízy dostane SR z balíka REACT-EU 0,78 miliardy eur, ktoré sa takisto môžu čerpať do roku 2023.
Z plánu obnovy bude mať Slovensko k dispozícii 6,3 miliardy eur, ktoré treba použiť na investície a reformy, a minúť ich treba do roku 2026.
K dispozícii má Slovensko aj 0,46 miliardy eur z Fondu spravodlivej transformácie, ktoré poslúžia na podporu regiónu hornej Nitry a Košického, Banskobystrického a Bratislavského kraja. Tieto peniaze možno využiť do roku 2029.
Z fondov kohéznej politiky EÚ dostane Slovensko v rámci programového obdobia 2021 – 2027 zhruba 12,85 miliardy eur, ktoré treba využiť do roku 2029.
Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky bude mať Slovensko k dispozícii 4,9 miliardy eur na dotácie pre farmárov, ktoré sa dajú využiť do roka 2029.
V