Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Kríza sa ešte neskončila, ECB musí ponechať kohútiky s naplno otvorené
26. 5. 2021
Európska centrálna banka (ECB) musí zatiaľ ponechať svoje kohútiky s peniazmi naplno otvorené, pretože ekonomika eurozóny aj napriek pokroku pri očkovaní stále zápasí s pandémiou nového koronavírusu.
Keď budú guvernéri na najbližšom zasadnutí 10. júna hodnotiť tempo nákupov núdzových dlhopisov, ekonomika regiónu už bude na tom lepšie.
Počet nových prípadov ochorenia COVID-19 v bloku totiž klesá a počet zaočkovaných stúpa. Ale Sturnaras upozornil, že zotavovanie hospodárstva zostáva krehké.
A hoci inflácia naberá tempo, nie sú k dispozícii dôkazy, že si ho v dohľadnej budúcnosti udrží. Je tak príliš skoro na to, aby ECB spomalila nákupy dlhopisov.
„Samozrejme, došlo k zrýchleniu očkovania, ale stále existujú cestovné obmedzenia, takže nemôžem povedať, že sme už vyšli z lesa,“ poznamenal Sturnaras, ktorý je tiež guvernérom gréckej centrálnej banky.
Vzhľadom na to, že podľa prognózy sa má inflácia v eurozóne v nadchádzajúcich rokoch udržať pod 2-percentným cieľom ECB, Stournaras podporil pokračovanie nákupu dlhopisov v rámci programu Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP) v hodnote 1,85 bilióna eur v doterajšom tempe.
„V súčasnosti nevidím dôvod na akékoľvek zmeny (v tempe PEPP),“ uviedol.
ECB zvýšila nákupy v polovici marca a odvtedy sa pohybujú na úrovni 80 miliárd eur mesačne. A hoci aj prezidentka ECB Christine Lagardová naznačila, že je príliš skoro na diskusiu o ukončení mimoriadnych opatrení, niektorí konzervatívni členovia Rady guvernérov ECB ich chcú obmedziť.
Podľa Sturnarasa však čas upustiť od programu PEPP, ktorý má trvať minimálne do marca 2022, ešte nenastal.
V
Sulík rokoval o eurofondoch
21. 5. 2021
Ministerstvo hospodárstva chce do konca tohto rozpočtového obdobia vyčerpať všetky eurofondy.
Po štvrtkovom rokovaní s predsedami vyšších územných celkov v Ružomberku o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Na stretnutí sa hovorilo o získavaní regionálnych investícií, ale aj o spolupráci pri čerpaní eurofondov v novom programovom období.
Šéf rezortu hospodárstva zdôraznil, že čerpanie eurofondov nie je vždy jednoduché. Pomôcť podľa neho dokáže okrem jasne nastavených pravidiel najmä informovanosť.
"Je si čo povedať. Ide o to, aby sme lepšie čerpali eurofondy, ale aj aby župani mali informácie o priemyselných parkoch, ktorým sa ministerstvo dosť intenzívne venuje. Takisto k investičnej pomoci, ktorú chceme smerovať najmä na východ a do najmenej rozvinutých okresov. Tiež je aktuálnou témou plán obnovy," povedal Sulík.
V ďalšom rozpočtovom období, keď začne platiť tzv. partnerská dohoda, má MH ambíciu vyčerpať pridelené eurofondy ako prvé. "Čím skôr fondy vyčerpáme, tým skôr môžu z nich urobené investície začať vyvíjať pozitívne účinky. O to viac to pomôže ľuďom," dodal minister hospodárstva.
Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič povedal, že takéto stretnutie vítajú. Podotkol, že dostali nemalú úlohu – vypracovať integrované územné stratégie, ktoré sú kľúčom na čerpanie regionálnych peňazí.
V
Česká koruna posilňuje, euro je na ročnom minime
21. 5. 2021
Česká koruna posilňuje, pričom kurz eura sa voči nej dostal na ročné a dolár dokonca na dvojročné minimum.
Podľa českých ekonómov sa dá očakávať, že bude posilňovať ešte viac, a to najmä v dôsledku zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, ako aj plánovaného zvýšenia úrokových sadzieb Českou národnou bankou.
Kurz eura sa v stredu pohyboval okolo 25,47 koruny za euro, čo je najnižšia hodnota za posledný rok. V prípade amerického dolára kurz dosahoval 20,86 koruny za dolár, čo bola najnižšia hodnota za posledné dva roky.
Dôvodom posilňovania koruny je niekoľko. "Počas pandémie sme boli svedkami toho, že kurz koruny sa prepadal. Na trhoch panovala neistota a investori sa sťahovali do silnejších mien. S vakcináciou sa však teraz táto neistota začína strácať a investori sa opäť vracajú aj na menšie trhy, ako je ten český," citoval hlavného ekonóma BH Securities Štěpána Křečka server iDnes.cz.
V
Európska únia padla opäť do recesie
19. 5. 2021
Ekonomika Európskej únie v prvom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,4 percenta po poklese o 0,5 percenta vo štvrtom štvrťroku minulého roka.
Vo svojej spresnenej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. Potvrdil tak, že únia sa vrátila k hospodárskej recesii, za ktorou stoja hlavne obmedzenia v súvislosti s pandémiou. Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku klesla o 1,8 percenta.
V eurozóne sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil o 0,6 percenta, zatiaľ čo vo štvrtom štvrťroku pokles predstavoval 0,7 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu za sebou.
Hospodárska recesia prichádza po veľmi silnom oživení z tretieho štvrťroku, keď ekonomika EÚ vykázala vzostup o 11,7 percenta, zatiaľ čo eurozóna vzrástla o 12,5 percenta.
Za týmto rastom bolo relatívne zlepšenie vývoja pandémie po druhom štvrťroku, kedy hospodárstvo naopak zaznamenalo rekordný prepad.
V medziročnom porovnaní ekonomika EÚ v prvom štvrťroku vykázala pokles o 1,7 percenta, čo je zlepšenie proti poklesu o 4,6 percenta vo štvrtom štvrťroku. Podobne medziročný prepad v eurozóne sa zmiernil na 1,8 z predchádzajúcich 4,9 percenta v závere minulého roka.
V