Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Inflácia v EÚ prepisuje rekordy
15. 4. 2022
V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. Vtedy, keď za jedno euro dnes kúpite menej ako včera.
Ak o rok budete mať na účte rovnakých tisíc eur ako dnes a inflácia by bola 10 percent, nakúpite za ne toľko tovarov, ako keby ste mali len 900 eur. V tom je jej sila, odkrajuje z kúpyschopnosti pomaly a nenápadne.
V
Z Bruselu čoskoro príde 12 miliárd, no odborníci sú skeptickí
15. 4. 2022
Lehoty na čerpanie starých eurofondov sa s istotou skracujú. Tie nahradia dva nové balíčky. Jeden z nich, plán obnovy, sa začal kreovať v roku 2020 a príčinou bola svetová pandémia. Okrem tejto šesťmiliardovej injekcie by čoskoro mali prísť aj nové „štandardné” fondy. Tie sa na čas dostali na vedľajšiu koľaj. Nateraz sa to pohlo.
Po tom, čo vláda nedávno odklepla návrh, sa v stredu dostal na pripomienkovanie aj materiál, ktorý podrobne opisuje možné využitie. Samotný koncept pripravovali od februára 2021. Hovoríme tak o prerozdelení historicky najväčšej injekcie európskych peňazí v hodnote 12,6 miliardy eur, k čomu má Slovensko pridať z rozpočtu ďalších 2,9 miliardy.
Odborníci v ňom už teraz vidia nedostatky. Kritický je aj Ján Rudolf. Tvrdí, že oproti predošlému obdobiu sa urobili len kozmetické úpravy a dokument, ktorý sa ponáša na svojho predchodcu, mali podľa experta radšej úplne prekopať. „Povýšili sme transparentnosť nadovšetko. Byť najtransparentnejší je síce dobré, ale efektivite čerpania to nepomáha. V tom patríme k najhorším. Z 27 krajín Únie sme v príprave v poslednej päťke,“ povedal Rudolf.
V
Brusel chce plnšie zásobníky plynu
11. 4. 2022
Doteraz sa v Európe zhoda na protiruských sankciách hľadala pomerne ľahko. Všetci však vedeli, že keď sa objaví otázka energií, bude problém. A tieto očakávania sa aj stali realitou.
Tento týždeň už niektoré členské krajiny váhali, či prikývnuť na embargo na ruské uhlie. V piatom balíku sankcií sa nakoniec objavilo. O tých surovinách, ktoré by zaboleli Európanov aj Rusov, však diskusia stále pokračuje.
Okamžitý zákaz dovozu ruskej ropy a plynu zatiaľ nie je na stole. Únia skôr presadzuje postupné zbavovanie sa závislosti od energetickej veľmoci.
Komisia už minulý mesiac navrhla legislatívu, pomocou ktorej sa chce stať nezávislou od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030. Začať sa má s plynom. Jedným z opatrení je, aby štáty naplnili svoje zásobníky aspoň na 90 percent kapacity vždy do 1. novembra.
V
Potrvá roky, kým sa EÚ zbaví závislosti na jadrovom palive z Ruska
8. 4. 2022
V krajinách, ktoré v minulosti patrili k sovietskemu bloku, vyrábajú elektrinu jadrové reaktory založené na sovietskych konštrukciách. Na Ukrajine zabezpečujú tieto reaktory viac ako polovicu celej elektriny a tiež približne dve pätiny výroby elektriny na území od Fínska po Bulharsko.
Dodávka paliva pre tieto elektrárne bola celkom rutinnou záležitosťou. To však skončilo vo chvíli, keď prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, upozornila agentúra Bloomberg.
Ruská spoločnosť Rosatom je najväčším vývozcom jadrových reaktorov na svete a udržiava si takmer monopolné postavenie nad palivom, ktoré sa v nich používa na výrobu elektriny. Táto firma zatiaľ nebola sankcionovaná Spojenými štátmi ani Európou.
Európske krajiny tak stoja pred ďalšou energetickou výzvou. Kontinent sa teraz snaží zakázať ruské fosílne palivá, ale treba tiež nájsť spôsob, ako znížiť závislosť od obchodu s jadrovým palivom z Ruska, na ktoré boli uložené prísne sankcie a mnohí v regióne ho chcú ešte viac izolovať.
V