Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Brusel navrhol odobrať Maďarsku vyše sedem miliárd eur
19. 9. 2022
Únijná exekutíva členským krajinám posiela na schválenie návrh, ktorý môže Budapešť pripraviť asi o tretinu jej peňazí z kohéznych fondov, oznámil dnes eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn.
Európska komisia navrhla odobrať Maďarsku 7,5 miliardy eur z fondov Európskej únie okrem iného kvôli nedostatočnému boju proti korupcii a problematickému prideľovaniu verejného obstarávania.
Únijná exekutíva členským krajinám posiela na schválenie návrh, ktorý môže Budapešť pripraviť asi o tretinu jej peňazí z kohéznych fondov, oznámil dnes eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn.
Maďarsko sa môže stať prvým členským štátom Európskej únie, ktorý príde o peniaze kvôli pravidlám podmieňujúcim čerpanie z rozpočtu Únie dodržiavaním princípov právneho štátu. Návrh musí schváliť väčšina členských krajín.
Ak Budapešť do dvoch mesiacov situáciu napraví, môže vziať Brusel návrh späť. Únijné inštitúcie dlhodobo kritizujú prístup vlády premiéra Viktora Orbána k justícii, maďarské obmedzovanie plurality médií a práv menšín či obmedzovanie činnosti mimovládnych organizácií a akademických slobôd.
Europoslanci sa v uznesení schválenom vo štvrtok zhodli, že Maďarsko už nie je plnohodnotnou demokraciou, a vyzvali komisiu k rýchlym krokom.
V
Euro mierne posilňuje, libra voči doláru klesla najnižšie za 37 rokov
19. 9. 2022
Euro dnes mierne posilňuje voči americkému doláru, okolo 17:30 stredoeurópskeho letného času si jednotná európska mena pripisovala zhruba 0,2 percenta na 1,0020 USD. Britská libra voči doláru počas dnešného obchodovania zostúpila až na 1,1351 USD, teda najnižšiu úroveň za 37 rokov. Neskôr ale časť strát vymazala a okolo 17:30 stredoeurópskeho letného času vykazovala pokles o 0,4 percenta na 1,1420 USD.
V centre pozornosti zostáva americká centrálna banka, ktorá bude budúci týždeň rozhodovať o nastavení svojej menovej politiky. Predpokladá sa, že Fed v rámci boja proti inflácii prikročí k zvýšeniu svojej základnej úrokovej sadzby o 0,75 percentuálneho bodu.
Britská libra sa dostala pod tlak kvôli prekvapivo slabým údajom o vývoji maloobchodných tržieb v Británii, ktoré posilnili obavy o britskú ekonomiku. Taktiež britská centrálna banka bude na budúci týždeň rokovať o nastavení svojich úrokových sadzieb. Predpokladá sa, že základný úrok zvýši minimálne o pol percentuálneho bodu.
Európska centrálna banka (ECB) minulý týždeň zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta. Zároveň signalizovala, že bude úroky ďalej zvyšovať.
V
Inflácia sa v Únii prvýkrát vyšplhala na dvojcifernú hodnotu
16. 9. 2022
Miera inflácie v Európskej únii v auguste vystúpila na rekordných 10,1 percenta, zatiaľ čo v júli predstavovala 9,8 percenta. Vo svojej konečnej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku miera inflácie o sedem desatín percentuálneho bodu stúpla, s hodnotou 13,4 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu hodnotu od júna 2000, kedy dosiahla 15,7 percenta.
V eurozóne inflácia vystúpila na 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta, potvrdil Eurostat svoj predbežný údaj zverejnený pred dvoma týždňami. Vlani v auguste bola miera inflácie výrazne nižšia, v eurozóne predstavovala tri percentá, v celej EÚ potom 3,2 percenta.
Najnižšiu infláciu malo v auguste Francúzsko, a to 6,6 percenta, ďalej Malta (7,0 percenta) a Fínsko (7,9 percenta). Naopak najvyššia zostáva inflácia v trojici pobaltských štátov - v Estónsku predstavovala 25,2 percenta, v Lotyšsku 21,4 percenta av Litve 21,1 percenta.
Výrazne sa zvyšujú ceny aj v Maďarsku, kde miera inflácie vystúpila na 18,6 percenta. To je výrazný skok proti júlu, kedy bola na 14,7 percenta. Maďarsko tak odsunulo na piatu priečku Českú republiku, ktorá sa v minulých mesiacoch držala na štvrtom mieste.
V porovnaní s júlom sa ročná miera inflácie v dvanástich členských krajinách EÚ znížila, vo zvyšných pätnástich vzrástla.
V eurozóne k inflácii najviac prispeli energie, a to podielom 3,95 percentuálneho bodu. Nasledovali potraviny, alkohol a tabak (+2,25 bodu), služby (+1,62 bodu) a neenergetický priemyselný tovar (+1,33 bodu).
V
ECB zrejme bude musieť zvýšiť úrokové sadzby do reštriktívneho pásma
12. 9. 2022
Podľa guvernérov Európskej centrálnej banky rastie riziko, že budú musieť pokračovať v agresívnom sprísňovaní menovej politiky, aj keď eurozóne hrozí recesia. Depozitná sadzba zrejme stúpne na dve percentá alebo ešte vyššie. Správa pochádza z agentúry Reuters.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v auguste dostalo na 9,1 percenta. Aby ECB v strednodobom horizonte stlačila infláciu na cieľové dve percentá, začala sprísňovať rekordným tempom. Takisto apelovala na vlády, aby pomohli znížiť ceny energií, ktoré prudko vyskočili od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.
Rada guvernérov vo štvrtok v snahe o skrotenie inflácie zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s účinnosťou od 14. septembra vzrastie na 1,25 percenta, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 percenta a depozitná sadzba na 0,75 percenta.
Šéfka ECB Christine Lagardová signalizovala ďalšie dve až tri zvýšenia na najbližších zasadnutiach Rady guvernérov, keď vyhlásila, že sadzby sú ešte stále hlboko pod úrovňami, ktorá spomalia infláciu na dve percentá.
Päť zdrojov oboznámených so záležitosťou uviedlo pre agentúru Reuters, že viacero predstaviteľov ECB považuje za nutné zvýšiť depozitnú sadzbu do "reštriktívneho pásma" na dve percentá alebo vyššie, to znamená na úroveň, ktorá spôsobí spomalenie ekonomiky.
Pravdepodobne sa to stane, ak prvá inflačná prognóza expertov ECB na rok 2025, ktorá bude zverejnená v decembri tohto roka, bude stále nad dve percentá. ECB aktuálne počíta v roku 2024 s infláciou na úrovni 2,3 percentá.
Guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a guvernér belgickej centrálnej banky Pierre Wunsch boli prvými, ktorí v auguste začali hovoriť o zvýšení úrokových sadzieb do reštriktívneho pásma.
V