Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách v rámci EÚ
30. 1. 2025
Nová smernica o boji proti násiliu páchanému na ženách chce zabezpečiť základné práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Členské štáty musia smernicu preniesť do svojho práva najneskôr do 14. júna 2027.
Smernica sa zaoberá prevenciou rodovo podmieneného násilia, ochranou a podporou obetí a primeraným trestom pre páchateľov. Ide o dôležitý krok smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Nové pravidlá v rámci tejto smernice zohrávajú rozhodujúcu úlohu proti rodovo podmienenému násiliu, zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, vynútené sobáše a tiež najrozšírenejšie formy kybernetického násilia ako je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie. K zavedeniu smernice dochádza najmä vzhľadom na kybernetické násilie, ktoré sa stalo naliehavou otázkou. Je potrebné riešiť kybernásilie vzhľadom na rozšírenie a vplyv násilia na internete. Nové pravidlá EÚ pomôžu obetiam kybernetického násilia aj v členských štátoch, ktoré tieto činy ešte neoznačili za trestné. Európska únia prvýkrát kriminalizuje rodovo podmienené kybernetické násilie. Príkladom je zdieľanie intímnych záberov bez súhlasu, vrátane deepfakes.
K
Inflácia v Nemecku je na najvyššej úrovni za 70 rokov
30. 9. 2022
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku v septembri zrýchlilo na desať percent z augustovej hodnoty 7,9 percenta.
Výrazne vzrástli ceny energií a potravín, vyplýva z prvého rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis. V samotnom jedenástom mesiaci ceny stúpli o 1,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu Európskej únie sa inflácia v septembri zvýšila na 10,9 percenta. Analytici podľa agentúry Reuters očakávali harmonizovanú infláciu desať percent. Medzimesačne ceny podľa metodiky EÚ stúpli o 2,2 percenta.
Výrazný vplyv na infláciu majú naďalej ceny energií. Tie v septembri medziročne stúpli o 43,9 percenta. Ceny potravín potom stúpli o 18,7 percenta. Celkovo sa ceny za tovar zvýšili o 17,2 percenta a ceny služieb o 3,6 percenta. Konečné údaje za september zverejní Štatistický úrad 13. októbra.
Štyri popredné nemecké ekonomické inštitúty podľa svojho dnešného odhadu očakávajú, že inflácia sa v nadchádzajúcich mesiacoch ešte zvýši a v tomto roku dosiahne priemernú hodnotu 8,4 percenta. V budúcom roku ju odhadujú na 8,8 percenta.
Podľa nedávnej správy Štatistického úradu sa výrobné ceny v Nemecku v auguste medziročne zvýšili o rekordných 45,8 percenta, najmä pre prudké zdražovanie energií.
Ich rast tak zrýchlil na 37,2 percenta. Výrobná inflácia je dôležitým ukazovateľom budúceho vývoja maloobchodných cien, jej rast sa totiž často premieta do vyšších spotrebiteľských cien.
Miera inflácie v Nemecku sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Nemecko je najväčšou ekonomikou, kde sa platí jednotnou európskou menou euro. Inflácia v celej eurozóne v auguste vystúpila na rekordných 9,1 percenta z júlových 8,9 percenta.
V
Euro a libra zamierili strmo nadol
26. 9. 2022
Britská libra sa v piatok prepadla oproti doláru na najnižšiu úroveň za 37 rokov a euro kleslo na nové 20-ročné minimum. Trhy tak zareagovali na návrh britského rozpočtu, ktorý zahŕňa znižovanie daní, čo vyvoláva obavy o verejné financie, a zároveň na pokles podnikateľskej aktivity v Británii aj v eurozóne, čo signalizuje recesiu. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Britská libra sa v piatok prepadla pod hranicu 1,10 dolára, keď klesla o 2,6 percenta na 1,0972 USD/GBP. Takúto úroveň zaznamenala naposledy v roku 1985, keď dosiahla historické minimum 1,0520 USD/GBP. Neskôr časť strát zmazala a predávala sa po 1,1049 USD.
Nový britský minister financií Kwasi Kwarteng ohlásil zníženie daní a opatrenia na podporu domácností a firiem a britský úrad pre riadenie dlhu predložil plány na dodatočnú emisiu vo výške 72 miliárd libier (81,63 miliardy eur) na financovanie stimulov.
Libra tak smeruje k najväčšiemu týždennému poklesu voči americkému doláru za dva roky.
Aj spoločná európska mena oslabila v priebehu piatkového obchodovania a klesla o 0,9 percenta na 0,9755 dolára po tom, ako predtým dosiahla najnižšiu úroveň od októbra 2002, a to 0,9726 USD/EUR.
Dôvodom bolo zníženie podnikateľskej aktivity v súkromnom sektore eurozóny v septembri v dôsledku vyšších cien energií.
V
ECB je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu
23. 9. 2022
Európska centrálna banka je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny.
Vyhlásila to v utorok prezidentka banky Christine Lagardová vo svojom prejave vo Frankfurte nad Mohanom.
Dvojité šoky viedli k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je "oveľa väčší a trvalejší", ako sa očakávalo, skonštatovala Lagardová. Poznamenala, že centrálna banka musí zabezpečiť, aby vysoká inflácia "nezapustila korene".
Lagardová uviedla, že náklady na pôžičky budú v nasledujúcich mesiacoch rásť ešte viac, a to aj potom, čo banka zvýšila úrokové sadzby najviac vo svojej histórii.
"Urobili sme veľké kroky na ceste k normalizácii našej menovej politiky zvýšením sadzieb," povedala Lagardová. Dodala, že očakáva ďalší nárast úrokových sadzieb počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí.
Predstavitelia ECB horlivo diskutujú o ďalších krokoch potom, čo nasledovali príklad amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a zvýšili sadzby o 75 bázických bodov tento mesiac. A hoci súhlasia s tým, že sú potrebné ďalšie opatrenia na získanie kontroly nad rekordnou mierou inflácie, existujú určité nezhody o tom, aká miera agresivity je vhodná, keďže prudko stúpajúce náklady na energiu smerujú Európu k recesii.
Šéf estónskej centrálnej banky Madis Muller vo svojom prejave v utorok vyzval ECB na "dostatočne rozhodné" kroky, pričom uviedol, že sadzby zostávajú ďaleko od úrovní, ktoré by obmedzili hospodársky rast.
Lagardová zopakovala, že ECB bude prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach, jedno po druhom, a že akékoľvek kroky budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických údajov.
V
Brusel navrhol odobrať Maďarsku vyše sedem miliárd eur
19. 9. 2022
Únijná exekutíva členským krajinám posiela na schválenie návrh, ktorý môže Budapešť pripraviť asi o tretinu jej peňazí z kohéznych fondov, oznámil dnes eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn.
Európska komisia navrhla odobrať Maďarsku 7,5 miliardy eur z fondov Európskej únie okrem iného kvôli nedostatočnému boju proti korupcii a problematickému prideľovaniu verejného obstarávania.
Únijná exekutíva členským krajinám posiela na schválenie návrh, ktorý môže Budapešť pripraviť asi o tretinu jej peňazí z kohéznych fondov, oznámil dnes eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn.
Maďarsko sa môže stať prvým členským štátom Európskej únie, ktorý príde o peniaze kvôli pravidlám podmieňujúcim čerpanie z rozpočtu Únie dodržiavaním princípov právneho štátu. Návrh musí schváliť väčšina členských krajín.
Ak Budapešť do dvoch mesiacov situáciu napraví, môže vziať Brusel návrh späť. Únijné inštitúcie dlhodobo kritizujú prístup vlády premiéra Viktora Orbána k justícii, maďarské obmedzovanie plurality médií a práv menšín či obmedzovanie činnosti mimovládnych organizácií a akademických slobôd.
Europoslanci sa v uznesení schválenom vo štvrtok zhodli, že Maďarsko už nie je plnohodnotnou demokraciou, a vyzvali komisiu k rýchlym krokom.
V