Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.

Ak niekto nevie nič o ničom, nič to! Ide o jedinca, ktorý je univerzálne použiteľný.

Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.

Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.

Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.

Čo to je manna nebeská? Niečo, čo vám padne do huby bezpohnutia prstom, podobne, ako štátny podnik privatizérovi.

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.