Neústupnosť Bruselu núti Britániu k odchodu z EÚ bez dohody
5. 8. 2018
Neústupnosť Európskej únie tlačí Britániu k tvrdému brexitu. Povedal to v rozhovore pre nedeľník The Sunday Times britský minister obchodu Liam Fox. Británii zostáva do odchodu z Európskej únie menej než osem mesiacov. Londýn a Brusel pritom zatiaľ stále nedosiahli dohodu o vzájomných vzťahoch po odchode ostrovnej krajiny z EÚ a britská vláda v stále väčšej miere počíta s tým, že k žiadnej dohode nepríde.
"Myslím si, že neústupnosť Európskej komisie nás tlačí do odchodu bez dohody," povedal Fox pre The Sunday Times. V tejto súvislosti uviedol, že riziko odchodu Británie z EÚ bez dohody sa zvýšilo na 60 % a dodal, že "teraz je na Európskej únii, či chce uprednostňovať ideologickú čistotu pred reálnou ekonomikou". Zástupcovia EÚ ale tvrdia, že Británia nedokázala predložiť realistické návrhy o budúcich vzťahoch. Podľa nich si Londýn chce ponechať niektoré výhody spojené s členstvom v Európskej únii, ako je napríklad voľný obchod, zatiaľ čo zároveň odmieta akceptovať pravidlá platné v bloku, ktorých súčasťou je napríklad voľný pohyb osôb. Drvivá väčšina britských firiem sa tvrdého brexitu, teda odchodu Británie bez dohody, obáva. Podľa nich takýto vývoj spôsobí Británii obrovské škody, pričom problémom neunikne prakticky žiadny sektor, od leteckej dopravy až po dodávky liekov.
(Zdroj: hnonline.sk)
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Bankrot by európskym bankám hroziť nemal
2. 10. 2009
Ako ukázali záťažové testy najväčších európskych bánk, v prípade zhoršenia ekonomiky by ich straty mohli v tomto a budúcom roku dosiahnuť okolo 400 miliárd €.
Dnes o tom informovali ministri financií EÚ, ktorí sa spolu s guvernérmi centrálnych bánk členských štátov bloku zišli na dvojdňovom summite v Göteborgu.
Ani jednej z bánk by však bankrot hroziť nemal, nakoľko podľa záťažových testov je objem ich kapitálu nad minimálnou úrovňou vyžadovanou v rámci globálnych pravidiel pre bankový trh. Dobrú pozíciu bánk podľa ministrov potvrdzuje aj zlepšenie ich hospodárskych výsledkov v minulých mesiacoch. Prispeli k tomu aj vládne balíčky na rekapitalizáciu inštitúcií. Záťažové testy boli vykonané v 22 európskych veľkobankách, ktoré operujú vo viacerých štátoch únie.
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.