Nemecký zväz čaká s plynom bezproblémovú zimu
18. 11. 2022
Zásobovanie Nemecka plynom bude bezproblémové, ak nenastanú extrémne nízke teploty, čo je však podľa dlhodobých predpovedí nepravdepodobné. Dnes to vo svojom výhľade pre začínajúcu zimu uviedol nemecký zväz prevádzkovateľov zásobníkov plynu a vodíka INES. Aktuálne scenáre podľa INES tiež ukazujú, že Nemecko dokáže opätovne rozsiahlo naplniť svoje plynové zásobníky aj pred ďalšou zimou na prelome rokov 2023 a 2024. Nemecko tento týždeň oznámilo, že zásobníky naplnilo na 100 percent.
"To, že zásobníky plynu sú úplne naplnené, znamená, že nastávajúcu zimu dobre prečkáme," povedal dnes šéf INES Sebastian Bleschke. Poukázal síce na to, že nedostatok plynu v zime nemožno vylúčiť, ale vzhľadom na priaznivé dlhodobé predpovede počasia považuje zväz takýto vývoj za krajne nepravdepodobný.
Zväz INES vypracoval tri scenáre pre súčasnú aj nadchádzajúcu zimu. Jeden scenár vychádza z chladnej zimy v roku 2010, druhý z teplej v roku 2020 a tretí pracuje s údajmi z roku 2016 ako bežnými teplotami. Len pri predpovedi s veľmi chladnou zimou by Nemecko mohlo zaznamenať nedostatok plynu a už ku koncu januára by hrozilo vyprázdnenie zásobníkov. Aj tento pesimistický variant však očakáva opätovné rýchle plnenie zásobníkov pre zimu na prelome rokov 2023 a 2024. Obe priaznivejšie prognózy počítajú s tým, že nemecké zásobníky budú v júli, respektíve v auguste opäť plné.
Plnenie zásobníkov plynu pre ďalšiu sezónu bude podľa INES závisieť predovšetkým od dovozu skvapalneného zemného plynu. Nemecko tento týždeň vo Wilhelmshavene sprevádzkovalo svoje prvé prístavisko pre plávajúci terminál na LNG, ktorý by mal priplávať v decembri. Nemecko tiež plánuje rýchle sprevádzkovanie troch ďalších takýchto terminálov a na jeseň budúceho roka chce uviesť do prevádzky ešte piaty krát.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny v zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
30. 5. 2018
Novelou zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach dochádza aj k zmenám v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Novelou zákona, ktorá bola schválená dňa 16. 5. 2018, dochádza k zosúladeniu doteraz platných ustanovení, na základe ktorých sa ustanovujú etické komisie na posudzovanie biomedicínskeho výskumu. Vzhľadom na to, že klinické skúšanie je považované za biomedicínsky výskum a nariadenie ako priamo vykonateľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie upravuje procesy posudzovania jednotlivých žiadosti, bolo potrebné tieto požiadavky zohľadniť aj v tomto zákone.
Estónsko ako európska práčka peňazí
28. 5. 2018
Viac ako 13 miliárd dolárov sa vypralo v rokoch 2012 až 2016 v estónskych bankách, z ktorých najmenej 7,3 miliárd eur prešlo účtami nerezidentov, teda klientov neusadených v krajine. Oznámila to v piatok miestna polícia.
Malá pobaltská krajina, ktorá je členom Európskej únie, je podľa agentúry Reuters otrasená odhaleniami, že slúžila ako práčka peňazí z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu. Jednotka finančnej spravodajskej estónskej polície (FIU) uviedla, že okrem viac ako šiestich miliárd dolárov propraných estónskymi bankami v systémoch odhalených domácimi finančnými agentúrami, prešlo estónskymi bankami ďalších 7,3 miliardy eur prostredníctvom predaja ruských akcií a dlhopisov. V spomínanom roku 2012 výkon celej estónskej ekonomiky predstavoval len 17,9 miliardy eur, poznamenal Reuters pre porovnanie. "Prúd špinavých peňazí, prechádzajúcich Estónskom od roku 2011, bol väčší, než sa predpokladalo," napísal server Delfi.ee. Podľa expertov išlo o dôsledok, že Rusko zaviedlo obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, a preto si ruskí podnikatelia našli alternatívne cesty pre prevedenie peňazí do Európy. Konkrétne na kontá v estónskych bankách, patriacich nerezidentom, prevádzali ruské akcie a dlhopisy, ktoré na mieste predali v rámci estónskeho finančného systému.
Slováci by mali do európskeho rozpočtu prispieť sumou vyše 870 miliónov eur
25. 5. 2018
Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. Slovensko by malo v budúcom roku prispieť do rozpočtu Európskej únie sumou 871 miliónov eur. Z každej miliardy výdavkov rozpočtu únie by tak malo financovať 59 miliónov eur. Konštatovalo to Ministerstvo financií SR v reakcii na Európskou komisiou zverejnený návrh rozpočtu EÚ na rok 2019. Oproti roku 2018 to znamená nárast príspevku Slovenska, keďže sa postupne zvyšuje jeho váha na celkovom európskom hospodárstve. Vlani po zverejnení rozpočtu únie rezort financií avizoval na rok 2018 náš národný príspevok vo výške 820 miliónov eur. Príjmy Slovenska z rozpočtu zostávajú násobne vyššie.
Aktuálny návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok je predposledným ročným rozpočtom v rámci finančného rámca na roky 2014 až 2020. Ako uvádza rezort financií, oproti roku 2018 sa najviac zvýšia výdavky na vonkajšiu politiku a bezpečnosť. Na základe predbežnej dohody s komisiou bude pritom do rozpočtu Európskej únie prispievať aj Veľká Británia, a to až do uplynutia prechodného obdobia v roku 2020. V budúcom roku plánuje Európska komisia podľa návrhu uzavrieť kontrakty vo výške 165,6 miPlatby rozpočtu sa majú zvýšiť o 2,7 percenta na úroveň 148,7 miliardy eur. Najväčší medziročný nárast, a to o 13,1 percenta, zaznamenajú výdavky na vonkajšiu politiku Európskej únie, a to najmä v súvislosti s riešením migrácie priamo v tretích krajinách. Únia prispeje viac aj na humanitárnu pomoc, obnovu Sýrie, riešenie stredomorskej migračnej cesty ako aj pre utečencov v Turecku. Posilnená bude aj výdavková kapitola Bezpečnosť a občianstvo. Novinkou v roku 2019 by podľa ministerstva financií malo byť zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, ako aj vytvorenie Európskeho orgánu práce. Najväčšou položkou rozpočtu zostávajú naďalej investície pri medziročnom raste o 3,1percenta. Rozpočet počíta aj s pokračovaním iniciatívy pre zamestnanosť mladých a ďalším posilnením programu Erasmus, ako aj podpory vedy a výskumu. Stagnáciu zaznamenajú výdavky pre poľnohospodárstvo. Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. „Prebiehajúca diskusia k viacročnému finančnému rámcu po roku 2020 by nemala ovplyvniť schválenie rozpočtu na rok 2019, avšak prelínanie týchto tém sa nedá úplne vylúčiť,“ uvádza ministerstvo financií.
Európska komisia uzavrela spor s Gazpromom
24. 5. 2018
Európska komisia (EK) sa dohodla na vyriešení sporu s ruskou plynárenskou spoločnosťou Gazprom. Komisia dnes oznámila, že uložila firme rad povinností, ktoré majú rozptýliť obavy z narušenia hospodárskej súťaže a umožniť voľný tok zemného plynu za konkurenčné ceny na trhoch v strednej a východnej Európe.
Gazprom sa vďaka dohode o zmene podnikateľských praktík vyhol pokute, ktorá mohla predstavovať až desať percent jeho ročných tržieb. Komisia v apríli 2015 ruskú firmu obvinila, že v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Českej republiky, zneužíva dominantné postavenie a porušuje antitrustové pravidlá EÚ. Dnešné rozhodnutie podľa EK zabezpečí, že firma v takýchto praktikách nebude môcť pokračovať. Z rozhodnutia budú podľa komisie profitovať európski spotrebitelia aj podniky.