Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet, zahŕňa nový dlh
28. 11. 2022
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky.
Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet na rok 2023. Zahŕňa nový dlh vo výške 45 miliárd eur na financovanie štátnej pomoci v čase krízy. Správa pochádza z DPA.
"Prekonáme krízu," povedal minister financií Christian Lindner poslancom a dodal, že vláda pritom nezabúda ani na výzvy.
Celkový rozpočet dosahuje 476,29 miliardy eur, pričom počíta s tým, že výdavky ovplyvnia faktory, ako sú vojna na Ukrajine a vysoké ceny energií a potravín.
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky. Ale vzhľadom na očakávanú recesiu ekonomiky vláda plánuje v budúcom roku nové pôžičky.
Lindner vyzdvihol rekordné investície, zatiaľ čo konzervatívna opozícia kritizovala fakt, že výdavky na obranu sa nezvýšia a nepriblížia k dvom percentám hrubého domáceho produktu, ako sa zaviazal kancelár Olaf Scholz.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ukrajina sa možno stane členom
15. 1. 2010
Sľúbila to ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková. Na včerajšej tlačovej konferencii uviedla, že v prípade zvolenia za prezidentku urobí všetko preto, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie. S Ruskom chce Tymošenková budovať vzájomne výhodné partnerstvo. Prvé kolo prezidentských volieb sa na Ukrajine uskutoční v nedeľu, 17. januára. Dvaja víťazi následne postúpia do druhého kola, ktoré sa bude konať 7. februára.
Tymošenková hovorila pravdepodobne o dlhodobejších plánoch, pretože hlava štátu je volená na päť rokov, s možnosťou jedného znovuzvolenia. Súčasná premiérka a nádejná prezidentka by tak mohla mať na splnenie sľubov desať rokov. Ukrajina je semi-prezidentskou republikou. V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér . Ukrajinská tlač interpretovala slová Tymošenkovej takmer jednomyseľne ako sľub priviesť Ukrajinu do EÚ do piatich rokov.
Premiérka vyhlásila, že v prípade svojho zvolenia na čelo štátu, požiada vládu aby vyrokovala a podpísala „politickú asociačnú dohodu“ medzi EÚ a Ukrajinou ešte v tomto roku. Vyjadrila nádej, že pri tejto príležitosti by mohla byť vytvorená európsko-ukrajinská zóna voľného obchodu.
Podľa New York Times však vedie v prieskumoch verejnej mienky Janukovič. Ak sa stane prezidentom, bude to víťazstvo pre Moskvu. Na rozdiel od volieb v roku 2004 však Rusko otvorene nepodporuje žiadneho kandidáta. Janukovič bol síce ruským favoritom, a preferuje posilnenie rusko-ukrajinských vzťahov, Tymošenková si však na poste premiérky dokázala vybudovať so svojim ruským náprotivkom Vladimírom Putinom dobrý pracovný vzťah.
Pravidlá „občianskej iniciatívy“
15. 1. 2010
Milión občanov z minimálne deviatich členských krajín bude môcť vyzvať Komisiu, aby predložila nejaký legislatívny návrh. Španielskemu predsedníctvu sa podarilo dosiahnuť konsenzus všetkých členov o pravidlách takzvanej „občianskej iniciatívy“ zavedenej Lisabonskou zmluvou.
Španielsko dosiahlo podporu všetkých 27 krajín aby posunulo vpred občiansku iniciatívu. Vyhlásil to španielsky štátny tajomník pre európske záležitosti Diego López Garrido. Lisabonská zmluva pôvodne hovorila len o milióne občanov z „významného počtu členských krajín“. Ministri sa dohodli, že to má byť deväť krajín – minimálne jedna tretina členov Únie.
Ministri diskutovali aj o ďalších pravidlách konkrétneho fungovania občianskej iniciatívy, ku ktorým patrí spôsob kontrolovania autenticity podpisov, pravidlá na zabránenie pokusom o zneužitie iniciatívy s cieľom, ktorý je v protiklade s hodnotami Únie, a podobne.
Európska občianska iniciatíva (EOI) je jednou z hlavných inovácií v oblasti demokratizovania EÚ, ktorými sa Lisabonská zmluva snaží posilniť zapojenie občanov do tvorby európskych politík.
Článok 11 (odsek 4) Zmluvy hovorí: „Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských krajín, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“
Európsky parlament rezolúciu o EOI prijal v máji 2005. Rezolúcia obsahovala návrh detailných usmernení pre jej uvedenie do praxe. Verejné konzultácie komisia otvorila následne v novembri. V niektorých detailoch sa parlamentný návrh líši od kompromisu schváleného ministrami – napríklad namiesto tretiny členských krajín hovorí o štvrtine.
Občiansku iniciatívu nemožno zamieňať s petičným právom. To mali občania Únie už aj pred schválením Lisabonskej zmluvy.
Zdvojnásobenie zoznamu nebezpečných chemikálií
15. 1. 2010
Na zozname vysoko nebezpečných látok sa ocitlo ďalších štrnásť chemikálií. Tento zoznam sa bude dopĺňať počas celého roku. Vplyv látok, ktoré sa ocitnú na zozname, na zdravie a životné prostredie sa bude musieť skúmať veľmi podrobne.
Európska chemická agentúra (ECHA) pridaním týchto látok na zoznam vysoko nebezpečných látok rozšírila ich doterajší počet na 29. Podľa chemickej legislatívy REACH. ak je látka zaradená na zoznam nebezpečných chemikálií, pre obchodovanie s ňou musí EÚ vydať autorizáciu. V prípade, že sa nejaká chemikália ocitne na zozname, pre firmu, ktorá ju vyrába alebo s ňou obchoduje, to znamená potrebu dodržať niekoľko právne záväzných pravidiel. Z hľadiska spotrebiteľa je najvýznamnejšou povinnosť uviesť na obale podrobné bezpečnostné informácie.
V blízkej budúcnosti na zoznam pribudnú pravdepodobne ďalšie chemikálie. Jeho súčasná dĺžka – 29 chemikálií – predstavuje iba zlomok zo zoznamu „REACH SIN List“, ktorý vytvorili mimovládne organizácie a ktorý hovorí až o 270 látkach, ktoré sú vysoko nebezpečné pre človeka alebo životné prostredie.
Chemický priemysel môže očakávať sprísnenie regulácie. REACH v súčasnej dobe neošetruje oblasť nanotechnológií. Faktom je, že jedna a tá istá chemická látka môže mať rozdielne vlastnosti a dôsledky pre zdravie a životné prostredie ak sa vyrobí vo forme štandardnej častice a ak vo forme nanočastice. Dezignovaný komisár pre životné prostredie počas vypočutia pred poslancami EP v súvislosti s nanotechnológiami vyhlásil, že „stáva sa zrejmým, že REACH nepostačuje“.
Grécko čelí vyšetrovaniu za podvod
14. 1. 2010
Európska komisia pripravuje právne konanie proti Grécku za to, že do Bruselu dlhodobo posielalo nedôveryhodné štatistiky. Nová vláda síce sľubuje čestné vykazovanie dlhov i deficitu verejných financií, no po sérií nedodržaných záväzkov jej dôveruje málokto.
Nie je to prvýkrát čo sa Grécko zodpovedá Európskej komisii za machinácie so štatistikami. Konaniu za falšovanie údajov o schodku verejných financií Grécko čelilo už v roku 2004. Po troch rokoch však skončilo bez udelenia akýchkoľvek sankcií.
Dokonca sa ukázalo, že Grécko sa do eurozóny v roku 2001 dostalo vďaka podvodu, keďže miestny štatistický úrad sfalšoval údaje o deficite (schodok za rok 2000 nebol 2 % ako uvádzali, ale 4,1 %, čo je viac ako povolený 3-percentný strop).
Nezrovnalosti v štatistikách Komisia zistila aj koncom roka a nemieni ich nechať len tak. Za chyby podľa správy môžu politické tlaky na grécke inštitúcie, ktoré ich koncipujú. „Pokiaľ nebudú odstránené nedostatky odhalené počas vyšetrovania u dát za rok 2009 a nebude nastavený fungujúci rovnovážny systém umožňujúci kontrolu, dôveryhodnosť gréckych dát ostane chabá,“ uvádza Komisia.
Nová vláda prisľúbila reformu celého systému, zaistenie nezávislosti štatistík, zriadenie vyšetrovacej komisie pre minulé pochybenia a dodržiavanie rád odborníkov z Eurostatu.