Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.
Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.
Ak sa na akomkoľvek mieste výpočtu môže urobiť chyba, tak sa aj urobí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Parkinsonove zákony - V. večer
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy a byrokrati
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Ľubovoľný pár môže byť šťastný dovtedy, kým si sex nezačne pliesť s láskou.
Sex je dedičný. Ak ho nepoznali vaši rodičia, máte stopercentnú istotu, že ho ani vy nepoznáte.
Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)