Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Francúzsko obchodom prikázalo povinnú maržu na predaj jedla
6. 2. 2019
Nátierka Nutella, plesňový syr Président, pastis Ricard a káva Carte Noire sú medzi značkami, ktoré vo Francúzsku zdražejú. Nový zákon totiž obchodom nariaďuje, aby si od 1. februára k cenám pripočítali najmenej desaťpercentnú maržu. Mnoho produktov privátnych značiek vo Francúzsku by však mohlo, naopak, zlacnieť a vláda sa týmto spôsobom snaží pomôcť menším výrobcom.
Existujú obavy, či bude nový zákon fungovať tak, ako sa predpokladá. Desaťpercentná marža znamená, že jedlo alebo nápoj, ktoré sa doteraz predávali za euro, musia po novom stáť 1,10 eura. Podľa francúzskych médií však nevzrastú všetky ceny rovnako. Nová legislatíva dopadne na supermarkety a hypermarkety viac ako na malé lokálne obchody, píše britská BBC. Niektoré veľké obchody totiž ponúkali populárne značky za ceny blížiace sa alebo rovnajúce sa nákladom. Dôvodom je zúrivá cenová vojna v snahe prilákať čo najviac zákazníkov.
Stred Európy sa spája. Elektrina má zlacnieť
4. 2. 2019
Národné regulačné úrady Nemecka, Rakúska, Poľska, Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska požiadali prevádzkovateľov prenosových sústav a organizátorov trhov o začatie projektu prepojenia denných trhov s elektrinou. Súčasný systém cezhraničného obchodovania s elektrinou je totiž zdĺhavý a komplikovaný. Situáciu má zmeniť takzvaný market-coupling – ten zásadne zjednoduší proces obchodovania a dopomôže aj k zblíženiu cien susedných trhov. Podľa analytikov sa však cien pre domácnosti zásadne nedotkne.
Ak dnes chce firma dopravovať elektrinu z Nemecka do Česka, musí absolvovať niekoľko krokov. Okrem elektriny, ktorú nakúpi v Nemecku, musí v aukcii nakúpiť aj takzvanú cezhraničnú kapacitu z Nemecka do Česka. Keďže táto kapacita je limitovaná, aukčná kancelária ponuky obchodníkov zoradí od najvyššej po najnižšiu cenu. Následne začne v tomto poradí kapacitu prideľovať, až kým ju neminie. Ak niekto chcel nízku cenu, kapacitu nemusí dostať vôbec. A aby to nebolo všetko, po získaní kapacity ju obchodník musí ešte navrhnúť správcom prenosových sústav. Takže to, že ju má, ešte nemusí znamenať, že ju aj využije. Podobne je to na poľských aj rakúskych hraniciach.
alianska ekonomika skĺzla do recesie
1. 2. 2019
Talianska ekonomika vykázala vo štvrtom štvrťroku pokles o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi. Oznámil to dnes taliansky štatistický úrad ISTAT. Hrubý domáci produkt (HDP) sa znížil už druhý kvartál za sebou, takže tretia najväčšia ekonomika eurozóny sa ocitla v recesii. V treťom štvrťroku klesol HDP Talianska oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,1 percenta.
Medziročne sa výkon talianskej ekonomiky ale ešte zvýšil, a to o 0,1 percenta. Prepad bol vo štvrtom štvrťroku však prudší, než sa očakávalo. Analytici v ankete agentúry Reuters odhadovali pokles o 0,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a medziročný rast o 0,3 percenta. Štatistika je zlou správou pre taliansku vládu, ktorá prevzala vedenie krajiny v júni minulého roka. Hospodárstvo spomaľovalo od začiatku roka 2017 a v poslednej dobe je zasiahlo aj spomalenie rastu ekonomiky najdôležitejších obchodných partnerov Talianska, čo je Čína a Nemecko. Kritici tvrdia, že kabinet situáciu ešte ďalej zhoršil spormi s Európskou úniou o daňovú politiku, ktoré oslabili dôveru trhov, zvýšili krajine náklady na pôžičky, a poškodili tak ekonomiku. Za celý minulý rok talianska ekonomika vzrástla o jedno percento. O rok skôr predstavoval jej rast 1,6 percenta.
Členské štáty by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac
30. 1. 2019
Prioritou má byť tiež zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov. Medzi hlavné priority Slovenska vo viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie (EÚ) po roku 2020 patrí okrem iného aj nárast celkovej výšky tohto rámca, zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti či dostatočných a primeraných zdrojov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku. Konštatuje to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) v Rámcovej pozícii SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ po roku 2020, ktorou by sa mal na stredajšom (30. 1.) rokovaní zaoberať vládny kabinet. "Ide o priority a dôležité pozície s najväčším dopadom na SR, a nie o taxatívne vymenovanie všetkých oblastí, ktoré budú pre SR významné počas rokovaní o VFR 2021 - 2027," podotýka sa v materiáli.
Jednou z priorít pre Slovensko je podľa tohto materiálu aj nárast celkovej výšky VFR 2021 - 2027. Všetky členské štáty Únie by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti. Pozícia Slovenska má zahŕňať aj požiadavku na zachovanie súčasných podmienok spolufinancovania pre všetky kategórie regiónov a dosiahnutie lepšej rovnováhy pri zadefinovaní všeobecných finančných podmienok. Prioritou Slovenska má byť tiež výrazné zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ a zosúladenie horizontálnych pravidiel naprieč fondmi a nástrojmi. Dôležitou je pre Slovensko podľa materiálu aj zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti a udržanie jej percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ vo VFR po roku 2020. Tiež by mali byť zachované dostatočné a primerané zdroje pre Spoločnú poľnohospodársku politiku a významným bodom je aj urýchlenie konvergencie priamych platieb. "SR nepodporuje navrhované výrazné zníženie rozpočtu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Zníženie finančnej alokácie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku bude mať na SR výrazný dopad ako v oblasti pôdohospodárstva, tak i v oblasti ochrany životného prostredia," uvádza sa v materiáli. MZVaEZ reaguje aj na situáciu okolo brexitu, ktorá podľa rezortu dáva výnimočnú príležitosť na to, aby sa EÚ zbavila všetkých rabatov a výnimiek v prospech niekoľkých členských štátov. Kondicionality a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ, musia byť zároveň podľa materiálu proporčné, relevantné a v súlade s právnym rámcom EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)