Murphy radí
Čas a história
História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.
Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.
Čas je najlepší učiteľ. Bohužial, nikto z jeho žiakov to neprežije.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Ako si komplikovať život - II. večer
Každý zákazník sa snaží porušiť prevádzkové podmienky, uvedené v technickom popise.
Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.
Všetko sa dá robiť ľahšie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákonník
Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.
Ako náhle máte to, čo ste chceli mať, dostanete chuť na niečo iné.
Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)