Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Ak chcete stratiť objektívny pohľad na ženy, počúvajte, čo o nich hovorí vaša manželka.

Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Ak sa príliš pretŕčate, prídete o hlavu. Na druhej strane si konečne budete rovný s ostatnými.

Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.

Ak sa celý život driapete po rebríčku kariéry a na konci života ste stále len na prvom šteblíku, nemajte komplexy – aspoň nedostanete závrat.