Nemecko je na recesiu pripravené
11. 9. 2019
Nemecko môže čeliť možnej hospodárskej kríze tým, že do ekonomiky napumpuje „veľa, veľa miliárd eur“. Vyhlásil to v utorok minister financií Olaf Scholz. Vyslal tak signál, že je pripravený na veľký balík stimulov v prípade, že by sa najväčšie európske hospodárstvo prepadlo do recesie.
Scholz vo svojom vystúpení v dolnej komore parlamentu na úvod rozpravy o rozpočte na rok 2020 uviedol, že Berlín si vytvoril solídne základy svojou politikou vyrovnaného rozpočtu v predchádzajúcich rokoch bez vytvárania nového dlhu. A môže tak podniknúť potrebné kroky, ak by krajinu zasiahla kríza. „Pre nás ako najväčšie hospodárstvo v Európskej únii bude potom veľmi dôležité, či sme skutočne schopní čeliť negatívnemu hospodárskemu trendu,“ povedal Scholz. "Z môjho pohľadu sme s pevnými finančnými základmi, ktoré dnes máme, schopní čeliť hospodárskej kríze s mnohými, mnohými miliardami eur, ak skutočne vypukne v Nemecku a Európe," povedal. Dodal však, že zatiaľ ku kríze nedošlo.
(Zdroj: hnonline.sk)
Dohoda o predĺžení rodičovskej dovolenky
19. 6. 2009
Dĺžka rodičovskej dovolenky nebude ovplyvnená druhom pracovnej zmluvy. Novú rámcovú dohodu o predĺžení rodičovskej dovolenky z troch na štyri mesiace podpísali sociálni partneri ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME za prítomnosti komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti – Vladimíra Špidlu.
Dovolenka sa každému
rodičovi predĺži z troch na štyri mesiace, pričom jeden z mesiacov nebude možné
preniesť na druhého rodiča. Dohoda sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez
rozdielu pohlavia či druhu pracovnej zmluvy (pracovný pomer na dobu určitú, na
kratší pracovný čas a pod.).
Rodičovskú dovolenku
podľa nových pravidiel sú oprávnení čerpať aj rodičia, ktorí si dieťa
adoptovali.
Úlohou Komisie je teraz
preskúmať ustanovenia dohody. Komisia do leta Rade navrhne, aby sa uvedená
dohoda vykonávala prostredníctvom smernice podľa ustanovení zmluvy týkajúcich
sa sociálneho dialógu. Smernicu musí rada
prijať kvalifikovanou väčšinou.
Členské štáty EÚ sa zaviazali obmedziť nárast vládnych pôžičiek
19. 6. 2009
Lídri členských krajín Európskej únie sú pripravení v prípade, ak dôjde k oživeniu ekonomiky, uprednostniť kroky namierené k fiškálnej konsolidácii pred ďalším pumpovaním verejných financií do národných ekonomík postihnutých recesiou.
Poukazujú na to predbežné závery
nadchádzajúceho summitu EÚ. Členské štáty sa zaviazali udržať na uzde svoje rastúce deficity a
obmedziť nárast vládnych pôžičiek.
Tento krok je dôležitý pre obnovenie
dôvery vo fiškálnu politiku eurozóny. Rozpočtové pravidlá EÚ stanovujú hornú
hranicu štátneho deficitu na 3 %
hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh krajiny na maximálne
60 % HDP.
Treba
urýchlene implementovať štrukturálne reformy na podporu rastu.
(Zdroj: PRAVDA, EURACTIV)
Eurozónu ohrozuje deflácia
16. 6. 2009
Eurozóna stojí na kraji deflačnej priepasti a rizík s ňou súvisiacich. Svoju prvú defláciu by mala zaznamenať už cez leto. Inflácia na Slovensku aj ďalej klesá. Ceny tovarov a služieb podľa metodiky Európskej únie v máji spomalili tempo medziročného rastu na historické minimum 1,1 %.
Medziročná miera inflácie v eurozóne poklesla v máji na
0,0 % z aprílových 0,6 %. V máji minulého roku to bolo 3,7 %. V rámci celej
Európskej únie (EÚ) sa medziročná inflácia v máji znížila na 0,7 % z aprílových
1,3 %, zatiaľ čo v máji 2008 to boli 4 %. Informoval o tom dnes Európsky
štatistický úrad Eurostat.
Najväčším dôsledkom hospodárskej krízy je
výrazne znížený dopyt po tovaroch a s ním prichádza podpora predaja produktov
najčastejšie znižovaním cien. Leto 2009 tak bude pre Eurozónu pravdepodobne
nielen letom s jednou najvážnejších povojnových recesií, ale aj letom s prvou
defláciou.
Európska centrálna banka varuje pred umelým udržiavaním pracovných miest
15. 6. 2009
V mnohých prípadoch ide podľa nej len o priveľkú fiškálnu záťaž bez tvorby pridanej hodnoty v podobe nových investícií, vďaka ktorým by obnova hospodárstva prebehla rýchlejšie.
Na niektoré opatrenia v podobe skráteného pracovného
času či nútených dovoleniek pre krátkodobé odstavenie výroby sa ECB pozerá
kriticky. Pre firmy, ktoré sa snažia
zachrániť svoju pracovnú silu sú síce "efektívnym nástrojom", ale len
v prípade, že hospodársky pokles bude trvať kratšie.
Ekonomika eurozóny sa podľa prognóz ECB
prepadne o 5,1 % (predchádzajúci odhad hovoril o 3,2 %). K rastu hospodárstva môže dôjsť podľa prognóz
v polovici budúceho roka. ECB preto vyzýva štáty k prehodnoteniu opatrení,
ktoré sú fiškálnou záťažou a s predlžujúcou sa recesiou môžu spôsobiť, že
adapatovať sa na zmenené hospodárske prostredie nebudú schopné ani firmy, ani
pracovná sila. Preto je podľa ECB dôležité, aby sa zamestnanci dokázali presúvať
do iných podnikov a sektorov, ktoré sa vo fáze obnovy stali výhodnou dlhodobou
a stabilnou investičnou príležitosťou.