Murphy radí
Človek a spoločnosť
Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.
Kvôli zachovaniu telesného a duševného zdravia treba správne návyky vyvažovať nesprávnymi zlozvykmi.
Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Žena si myslí, že zmyslom života je láska, muž si myslí zmyslom života je práca.
Práca je to, čo nikto nechce robiť.
(Murphyho zrnká II)
Človek a múdrosť
História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphy a šťastie
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
(Murphyho Zbierka zákonov)