Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Čím viac človek vie, tým menej tomu rozumie.

Boh nás chráň pred takými, čo nikdy nerobia chyby, a viac pred takými, čo tú istú chybu urobia dvakrát.

Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.