Nemecká ekonomika vzrástla o 0,4 percenta
25. 11. 2022
Nemecká ekonomika rástla v uplynulo kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt sa počas troch mesiacoch od júla do konca septembra 2022 po úprave o cenové, sezónne a kalendárne vplyvy medzikvartálne zvýšil o 0,4 percenta po náraste o 0,1 percenta v 2. štvrťroku, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis a revidoval svoj prvý odhad, ktorý počítal s expanziou o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní najväčšia európska ekonomika v 3. kvartáli po úprave o cenové vplyvy vzrástla o 1,2 percenta a po úprave o cenové a kalendárne vplyvy o 1,3 percenta. Motorom expanzie v uplynulom kvartáli boli podľa Destatisu predovšetkým výdavky na súkromnú spotrebu. Aj napriek pokračujúcej vysokej inflácii a energetickej kríze spotrebitelia využili zrušenie takmer všetkých protipadnemických reštrikcií, aby napríklad viac cestovali či nakupovali.
Výdavky na súkromnú spotrebu v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom celkovo stúpli o jedno percento. Verejné výdavky stagnovali. Stavebné výdavky klesli o 1,4 percenta a výdavky do vybavenia, ako sú stroje či vozidlá, stúpli o 2,7 percenta.
Zahraničný obchod sa aj napriek napätej medzinárodnej situácii oživil vďaka vysokým objednávkam a zlepšenému fungovaniu globálnych dodávateľských reťazcov. Export medzikvartálne vzrástol o dve percentá a import až o 2,4 percenta.
HDP bol v porovnaní so 4. kvartálom 2019, ktorý bol posledným štvrťrokom pred začiatkom koronakrízy, vyšší o 0,3 percenta sa prvýkrát sa dostal nad predkrízovú úroveň.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vývozy Únie na Slovensku vytvárajú 400-tisíc pracovných miest
30. 11. 2018
Slovensko vyváža najmä služby. Vývozy z členských krajín Európskej únie do sveta sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým - spolu vytvárajú 36 miliónov pracovných miest, čo je o dve tretiny viac ako v roku 2000. Na Slovensku je to vyše 400-tisíc pracovných miest. Vyplýva to zo záverov dvoch nových štúdií, ktoré Európska komisia zverejnila v utorok, v Deň obchodnej politiky EÚ. Komisia upozornila, že 14 miliónov z celkového počtu nových pracovných miest zaistených obchodnými vzťahmi zastávajú ženy.
Lepšie platy. Celkovo vývoz všetkých členských krajín do sveta vytvára 2,3 bilióna eur pridanej hodnoty v EÚ. Podľa údajov eurokomisie od začiatku jej funkčného obdobia v roku 2014 stúpol počet pracovných miest existujúcich vďaka vývozu o 3,5 milióna. Tieto pracovné miesta sú zaplatené priemerne o 12 percent lepšie ako ostatné miesta v hospodárstve. Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v správe pre médiá dodala, že na základe tejto štúdie je jasné, že "obchod znamená zamestnanosť". "Vývoz z EÚ do sveta živí obrovské, neustále rastúce množstvo obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Takmer 40 percent pracovných miest, ktoré existujú vďaka obchodu, zastávajú ženy. Obchod EÚ podporuje aj milióny pracovných miest ďaleko za hranicami EÚ, a to aj v rozvojových krajinách. Je to dôkaz toho, že obchod môže byť výhodný pre všetkých: čo je prínosom pre nás, je prínosom aj pre našich partnerov na celom svete," skonštatovala komisárka. Zverejnená správa obsahuje podrobný prehľad o výsledkoch za každý členský štát EÚ. Vďaka vývozu vznikajú a existujú pracovné miesta v celej EÚ, pričom ich počty neustále rastú. Najväčší nárast bol od roku 2000 zaznamenaný v Bulharsku (+312 percent), na Slovensku (+213 percent), v Portugalsku (+172 percent), Litve (+153 percent), Írsku (+147 percent), Estónsku (+147 percent) a Lotyšsku (+138 percent).
Slovensko vyváža najmä služby. V prípade Slovenska platí, že 282-tisíc pracovných miest je spojených s vývozmi do krajín mimo EÚ (čo dáva prácu okolo 96-tisíc ľuďom v iných členských krajinách Únie), pričom exporty vnútri krajín EÚ priniesli prácu ďalším 122-tisíc Slovákom. To podľa eurokomisie znamená, že od exportov na Slovensku závisí 17 percent pracovných miest. Na celkovom podiele vývozov zo Slovenska prevládajú služby (54 percent) nad tovarmi. Z oblasti tovarov je najviac vývozov (20 percent) v oblasti strojárenstva a zariadení pre dopravu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brexit bude bez víťaza, poškodí aj Slovensko
29. 11. 2018
Dohodu o brexite bude mať najbližšie na stole britský parlament. Rýchle a jednohlasné odhlasovanie ako v prípade Európskej komisie sa však neočakáva, naopak, britskí poslanci budú podľa niektorých indícií hlasovať proti návrhu. Očakávané hospodárske problémy sa tak môžu ešte viac prehĺbiť.
Podiel Britov na exportoch eurozóny je len 13 percent, podiel zvyšných štátov na exporte Británie je až 44 percent. V prípade tvrdého brexitu tak utrpí jedna aj druhá strana, na oboch však najviac automobilový priemysel. Automotive vo Veľkej Británii zamestnáva približne 800-tisíc ľudí a v minulom roku vyrobil 1,59 milióna vozidiel. Asi 80 percent z nich bolo vyvezených, väčšinou práve na starý kontinent. A najväčší podiel na tomto exporte majú nemecké automobilky. Bavorská BMW má v Spojenom kráľovstve dokonca štyri podniky, kde sa vyrábajú súčiastky vyvážajúce sa nazad do Nemecka. „Odchod bez dohody tak bude katastrofou – podniky sa zatvoria a stratia sa pracovné miesta,“ zdôraznil výkonný riaditeľ britského Združenia výrobcov a predajcov automobilov Mike Hawes. Dodal, že vďaka prechodnému obdobiu sa aspoň vyhnú „pádu z útesu“, aj keď ani to nie je pre britských výrobcov tou najlepšou alternatívou. „Automobilky potrebujú pre svoju budúcnosť ambicióznu dohodu, ktorá im zaručí plynulý obchod s ich najdôležitejším trhom,“ dodal Hawes.
Brexit môže stáť Britániu 100 miliárd libier ročne
28. 11. 2018
Dohoda o odchode Británie z Európskej únie, ktorú vyjednala premiérka Theresa Mayová, bude Britániu dlhodobo stáť 700 až 1100 libier na osobu ročne. Do roku 2030 môže krajina každoročne prísť o 100 miliárd libier, a to je ekvivalent straty hospodárskej výkonnosti Walesu. Tvrdí to britský inštitút pre ekonomický a sociálny výskum NIESR.
Zhodnotili sa dva scenáre. Jednak, že Británia uzavrie s EÚ dohodu o voľnom obchode, obdobne ako Kanada, a jednak alternatívu colnej únie medzi Britániou a EÚ. Prvý z nich, ktorý vláda preferuje a počíta s prechodným obdobím od marca 2019 do decembra 2020, by priniesol značný prepad obchodu a investícií. V tomto prípade by britská ekonomika do roku 2030 každý rok prichádzala o 1090 libier na osobu, hrubý domáci produkt na osobu by klesal o tri percentá ročne. Celkový obchod medzi Britániou a EÚ by sa do roku 2030 znížil o 46 percent a priame zahraničné investície o 21 percent. Na daniach by štát do roku 2030 prišiel o 18 až 23 miliárd libier. Ak by Británia zostala v colnej únii s EÚ, britskú ekonomiku by to pripravilo o 700 libier na osobu ročne, teda 70 miliárd libier za rok, a 2,8 percenta HDP. Všetky scenáre počítajú s rastom britskej ekonomiky. Vplyv sa meral vzhľadom na alternatívu, že krajina zostane v EÚ.
Komisia rozhodla
26. 11. 2018
Referendum o odchode Veľkej Británie z európskych štruktúr sa uskutočnilo ešte počas leta 2016. Od tohto termínu prebieha diskusia o tom, ako a za akých okolností sa tak stane. Naposledy sa všetka pozornosť upierala na Európsky parlament, ktorý urobil krok k mäkkému brexitu.
Mimoriadny samit v Bruseli odklepol predložený návrh dohody o vystúpení Británie z európskych štruktúr. Potvrdili sa tak prognózy analytikov o tom, že je návrh pre Úniu výhodný a s jeho odhlasovaním nebude problém. Ešte počas soboty sa tiež „odstránila“ posledná prekážka v podobe Španielska, ktoré si vydobylo výnimku a „brána do Stredozemného mora“ bude ďalej otázkou len medzi Madridom a Londýnom. Stretnutie Európskej komisie sa tak stalo formalitou a všetko bolo jasné po necelej hodine rokovania. Do dohody sa tiež dostal návrh hlavného vyjednávača Európskej únie pre brexit Michela Barniera, ktorý rátal s predĺžením prechodného obdobia z 21 mesiacov o ďalšie dva roky. Počas tejto etapy sa nič zásadné nezmení.