Nemecká ekonomika vzrástla o 0,4 percenta
25. 11. 2022
Nemecká ekonomika rástla v uplynulo kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt sa počas troch mesiacoch od júla do konca septembra 2022 po úprave o cenové, sezónne a kalendárne vplyvy medzikvartálne zvýšil o 0,4 percenta po náraste o 0,1 percenta v 2. štvrťroku, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis a revidoval svoj prvý odhad, ktorý počítal s expanziou o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní najväčšia európska ekonomika v 3. kvartáli po úprave o cenové vplyvy vzrástla o 1,2 percenta a po úprave o cenové a kalendárne vplyvy o 1,3 percenta. Motorom expanzie v uplynulom kvartáli boli podľa Destatisu predovšetkým výdavky na súkromnú spotrebu. Aj napriek pokračujúcej vysokej inflácii a energetickej kríze spotrebitelia využili zrušenie takmer všetkých protipadnemických reštrikcií, aby napríklad viac cestovali či nakupovali.
Výdavky na súkromnú spotrebu v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom celkovo stúpli o jedno percento. Verejné výdavky stagnovali. Stavebné výdavky klesli o 1,4 percenta a výdavky do vybavenia, ako sú stroje či vozidlá, stúpli o 2,7 percenta.
Zahraničný obchod sa aj napriek napätej medzinárodnej situácii oživil vďaka vysokým objednávkam a zlepšenému fungovaniu globálnych dodávateľských reťazcov. Export medzikvartálne vzrástol o dve percentá a import až o 2,4 percenta.
HDP bol v porovnaní so 4. kvartálom 2019, ktorý bol posledným štvrťrokom pred začiatkom koronakrízy, vyšší o 0,3 percenta sa prvýkrát sa dostal nad predkrízovú úroveň.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Na vzdelávanie zamestnancov môžu podniky využiť 30 miliárd eur
15. 12. 2009
Sociálna implementačná agentúra (SIA) vyhlásila včera výzvu zameranú na podporu zamestnanosti zvyšovaním adaptability pracovníkov. Podniky ešte môžu využiť 30 miliárd eur. Oprávnenými žiadateľmi o nenávratný finančný príspevok môžu byť fyzické alebo právnické osoby (malé, stredné a veľké podniky).
Podmienkou je, aby žiadatelia existovali minimálne rok od zápisu do obchodného registra alebo od dátumu vzniku podľa živnostenského oprávnenia. Projekty by sa mali zameriavať na všeobecné a špecifické vzdelávanie, ktorého výsledkom nemá byť zvýšenie stupňa vzdelania.
Cieľovou skupinou projektov sú osoby, ktoré na základe pracovnej zmluvy so žiadateľom vykonávajú svoju prácu na území Slovenskej republiky, s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Indikatívna výška prostriedkov vyčlenená na výzvu je 30 miliónov eur, pričom minimálna výška pomoci pre projekt zameraný na špecifické vzdelávanie je 35 tisíc eur a maximálna výška tejto pomoci je 1,5 milióna eur. Minimálna výška pomoci na všeobecné vzdelávanie je 50 tisíc eur a maximálna výška takejto pomoci je 1,5 milióna eur. Maximum pridelených financií pre jedného žiadateľa sú 2 milióny eur.
V prípade malých podnikov intenzita pomoci pri všeobecnom vzdelávaní nesmie presiahnuť 80%, pri špecifickom vzdelávaní 45%. V prípade stredných podnikov intenzita pomoci pri všeobecnom vzdelávaní nesmie presiahnuť 70%, pri špecifickom vzdelávaní 35%. Pri veľkých podnikoch je maximálna intenzita pomoci na všeobecné vzdelávanie 60%, pri špecifickom vzdelávaní 25%.
Pokrok v oblasti imigračnej a azylovej politiky
14. 12. 2009
Hlavy európskych štátov minulý týždeň na stretnutí v Bruseli prijali návrh švédskeho predsedníctva na novú agendu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2009 - 2014. Tento návrh by mal priniesť pokrok v oblasti imigračnej a azylovej politiky.
Hlavy európskych štátov minulý týždeň na stretnutí v Bruseli prijali návrh švédskeho predsedníctva na novú agendu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí na obdobie rokov 2009 - 2014. Tento návrh by mal priniesť pokrok v oblasti imigračnej a azylovej politiky.
Štokholmský program (t. j. navrhovaná legislatívna agenda švédskeho predsedníctva) sa zameriava na definovanie rámca EÚ v oblasti spolupráce polície a colnej správy, záchranárskych služieb, spolupráce v oblasti trestného a občianskeho práva, azylovej, migračnej a vízovej polície.
Najhorúcejšou témou pre Európsku úniu sa stala práve imigračná a azylová politika. Svojich severných partnerov na zvýšenú spoluprácu vyzvalo niekoľko krajín z oblasti Stredozemného mora (vrátane Malty a Talianska).
Štokholmský program sa zameriava predovšetkým na práva občanov, čím sa táto téma stáva cieľom toho, aby sa európske občianstvo stalo „hmatateľnou“ skutočnosťou.
Daňové podvody v európskom systéme obchodovania s emisiami
11. 12. 2009
Európske rozpočty prišli pre daňové podvody, ktorých obeťou bol európsky systém obchodovania s emisiami, o päť miliárd eur. Podľa odhadov Europolu bolo predmetom nekalých aktivít v niektorých krajinách až 90 % z celého trhu.
Europol zistil, že európske rozpočty až o päť miliárd € prišli za osemnásť mesiacov. Spôsobili to podvodníci, ktorých cieľom sa stal európsky systém obchodovania s emisiami. Títo podvodníci kupovali a importovali emisné povolenky z iných členských krajín EÚ a potom ich predávali domácim záujemcom, pričom im účtovali DPH. Napokon zmizli bez odvedenia dane vládam.
Europol zachytil indície o podozrivých obchodných aktivitách koncom roku 2008. Vtedy rôzne trhové platformy zaznamenali bezprecedentný nárast obchodovania s európskymi emisnými povolenkami. Európsky policajný úrad odhaduje, že zneužitých bolo až 90 % z celého objemu trhu. Varuje, že zločinecké skupiny by sa teraz mohli zamerať na plyn a elektrinu.
Holandsko, Francúzsko, Británia a Španielsko už zmenili pravidlá zdaňovania týchto transakcií, aby sa vyhli ďalším stratám. Prijaté opatrenia viedli k zníženiu aktivít na trhu v uvedených krajinách. V rámci vyšetrovania Europol plánuje identifikovať kriminálne štruktúry zapojené do týchto podvodov a začať s postupom proti nim.
Hranice súkromia na Facebooku
10. 12. 2009
Najväčšia sociálna sieť na svete Facebook spustila nový systém pre nastavenie súkromia svojich používateľov. Túto nevyhnutnú zmenu si vyžaduje väčšie otvorenie sa pre aplikácie tretích strán a šírenie obsahu aj mimo sociálnej siete. Voči novým hraniciam súkromia sa však už zdvihla aj vlna kritiky, ktorá sieti vyčíta, že takto vlastne núti používateľov verejne zdieľať viac dát než doteraz.
Používatelia sociálnej siete Facebook od včera majú možnosť nastavovať novým spôsobom mieru svojho súkromia. Tí, ktorí sieť navštevujú, sa môžu rozhodnúť, kto vidí ich fotografie, videá či osobné informácie na základe nových parametrov. Novinkou je tiež možnosť povoliť zdieľanie istých dát prostredníctvom aplikácií tretích strán. Tieto dáta sa potom šíria ďalej do virtuálneho sveta, teda za hranice siete Facebook.
Zmeny v politike súkromia na sieti Facebook sú odpoveďou na trend, podľa ktorého vyhľadávače Google a Bing čoraz viac indexujú i obsah vytvorený používateľmi, vrátane sociálnych sietí. Ďalšou príčinou bol tlak konkurencie; napríklad služba Twitter je prednastevene verejná a pokiaľ si užívateľ neželá inak, jeho 140-znakové odkazy môže vidieť ktokoľvek, dokonca aj návštevník bez registrácie.
Od včerajšieho dňa služba Facebook svojich používateľov zdraví po prihlásení oknom, v ktorom im vysvetľuje zmeny a vyzýva ich na prispôsobenie nastavení. Firma tvrdí, že sa zjednodušila tiež navigácia nastavenia miery ochrany súkromia.