Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Katastrofy prichádzajú náhle, bez predchádzajúcej výstrahy.

Vždy treba počítať s tým, že raz príde deň, keď dva plus dva nebude štyri.

Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.

Čím viac robíte, tým menej máte.

To, že ste dnes mali pekelnú smolu, ešte neznamená, že zajtra budete mať svätý pokoj.

S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.