Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
(Myšlienky bez cla)
Človek a spoločnosť
Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
Najrýchlejšie ide ten, kto ide sám...
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Človek a veci
Veci sa môžu komplikovať donekonečna.
Najdôležitejšia noha na trojnohom stole je tá, ktorá chýba.
Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)