Murphy radí
Typy ľudí - VI. večer
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákonník
Keď si môžete vybrať spomedzi viacerých nápadníkov, vyberiete si zle. Ak nemáte na výber, aj tak si zle vyberiete.
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Čím modernejší dopravný prostriedok si zvolíte, tým menšie sú vaše šance dostať sa tam, kam sa chcete dostať.
(Murphyho zrnká II)
Život je žart...
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
(Myšlienky bez cla)
Život je obchod
Podnikanie bez obrazotvornosti je nádenníčenie. Alebo inými slovami, trocha fantázie nikoho nezabije. A navyše, fantázia prospieva obchodu.
Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
(Zrnká úsmevu)