Nálada spotrebiteľov v eurozóne dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok
21. 4. 2023
Predbežný index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v apríli -17,5 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -19,1 bodu. Ekonómovia očakávali zlepšenie indexu iba na -18,5 bodu.
Nálada spotrebiteľov v eurozóne vzrástla v apríli výraznejšie, než sa čakalo, pričom sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než rok. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené predbežné údaje Európskej komisie.
Informoval o tom portál RTTNews. Predbežný index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v apríli -17,5 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -19,1 bodu. Ekonómovia očakávali zlepšenie indexu iba na -18,5 bodu. Aprílová hodnota je tak najvyššia od februára minulého roka, v ktorom index spotrebiteľskej dôvery dosiahol -9,5 bodu.
V prípade širšej Európskej únie sa index spotrebiteľskej dôvery zvýšil na -18,9 bodu, čo rovnako predstavuje najlepší výsledok za posledných 14 mesiacov. V marci dosiahol -20,6 bodu. Napriek tomu obidva indexy spotrebiteľskej dôvery, pre eurozónu aj EÚ, zotrvávajú hlboko pod svojím dlhoročným priemerom.
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika/)
Slovenské médiá a EÚ
23. 12. 2009
Portál EurActiv zorganizoval v spolupráci Friedrich Ebert Stiftung a SFPA diskusiu o obraze EÚ v slovenských médiách. V diskusii sa hľadala odpoveď na otázku, či obraz EÚ v slovenských médiách je odrazom ignoranstva, reality jej malého vplyvu na nás alebo prejavom provinčnosti a nepochopenia európskeho projektu.
Od zástupcov médií zazneli názory, že slovenské médiá sú najmenej zastúpené pri európskych inštitúciách. Veľké slovenské denníky preferujú zdieľanie nákladov s českými denníkmi, ktoré tam majú svojich ľudí. Slovenské tlačené médiá píšu o EÚ málo, píšu nezaujímavo a aj dosť nekompetentne.
Problém je jednak na strane médií, ale aj v špecifickosti európskej politiky. Zo strany novinárov je to napríklad aj ich nedostatočná jazyková vybavenosť.
Srbsko podalo oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii
23. 12. 2009
Srbský prezident dnes v Štokholme podáva oficiálnu žiadosť o členstvo Srbska v Európskej únii švédskemu premiérovi Fredrikovi Reinfeldtovi. Keď v decembri Rada ministrov zahraničných vecí EÚ odblokovala dočasnú dohodu o obchodných vzťahoch (Interim Agreement) so Srbskom, viacerí tvrdili, že žiadosť o členstvo bude ďalším logickým krokom.
Stabilizačná a asociačná dohoda - hlavný zmluvný dokument medzi EÚ a Srbskom v prístupovom procese – však zatiaľ zostáva neratifikovaný. Podľa švédskeho ministra zahraničia, by sa jej ratifikácia mohla začať budúci rok v júni.
Na dnešnej ceremónii odovzdávania prihlášky do EÚ, ktorá sa tradične koná v hlavnom meste krajiny aktuálne predsedajúcej EÚ, sa zúčastňuje aj odchádzajúci eurokomisár pre rozširovanie.
Podanie prihlášky je len začiatkom pomerne zdĺhavej procedúry. Žiadosťou o členstvo sa najskôr bude zaoberať Rada ministrov EÚ. Ak ju prijeme, Európsku komisiu požiada o vypracovanie posudku pripravenosti krajiny na priznanie štatútu kandidátskej krajiny. Komisia pre tieto účely zašle krajine dotazník s niekoľkými stovkami otázok. Na základe odpovedí z Belehradu, potom európska exekutíva napíše hodnotiacu správu.
Občania Srbska už dva dni (od 19. decembra) môžu, podobne ako Čiernohorci a Macedónci, cestovať do EÚ (s výnimkou Británie a Írska) bez víz. Rovnaký režim je platný aj pre Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré sú súčasťou Schengenského priestoru.
Širokopásmový internet bude povinný
21. 12. 2009
Nastupujúce španielske predsedníctvo hodlá rozšíriť ponuku tzv. univerzálnych služieb aj o oblasť širokopásmového internetu. Chce tým zabezpečiť, aby členské štáty povinne poskytovali svoje služby na celom svojom území. Cieľom opatrenia je predovšetkým zlepšiť prístup k internetu vo vidieckych oblastiach.Cestu na to, aby sa aj vysokorýchlostný internet považoval za univerzálnu službu, si EÚ vytvorila v novembri 2009 schválením telekomunikačného balíčka.
Universal Service Directive Európskej Únie v súčasnosti pokrýva už celú škálu služieb, medzi inými aj telefóny s pevnými linkami.
Za univerzálnu sa považuje služba, pri ktorej majú mať občania právo na to, aby do nej vstúpili. Ide o opatrenie, ktoré má aj finančný dopad.
Národným regulátorom však naďalej zostáva právo na vyhlásenie univerzálnych služieb za nepotrebné v oblastiach, kde už existuje podobná ponuka služieb.
Podľa odhadov Európskej komisie len 70 % vidieckej populácie EÚ sa v súčasnosti môže pomocou existujúcej infraštruktúry pripojiť na internet pomocou vysokorýchlostného pripojenia.
Nezamestnanosť mladých ľudí je alarmujúca
18. 12. 2009
Nezamestnanosť v čase krízy narastá výrazne vo všetkých krajinách Európskej únie. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni 25 %. Najväčší problém je v nezamestnanosti mladých ľudí a v tom, že zamestnať sa nevedia prevažne stredne kvalifikovaní ľudia, ktorým neskôr hrozí, že sa ocitnú v pasci chudoby, z ktorej sa už len veľmi ťažko dostanú. Diskusné fórum na tému zamestnanosti a sociálnej politiky v EÚ dnes zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Pozitívne je, že narastá dopyt po vysoko kvalifikovanej pracovnej sile. Najväčšou devízou absolventov, ktorí sa rozhodnú vstúpiť na európsky pracovný trh, je viacstrannosť zručností, tímový duch, multikultúrne cítenie a jazykové schopnosti.
EÚ sa v súčasnosti preto snaží zamerať na oblasť výmenných medzikultúrnych a vzdelávacích programov, ku ktorým patrí napríklad Erazmus pre študentov vysokých škôl. EÚ intenzívne podporuje aj možnosti absolventských stáží.
Pridanou hodnotou mladých ľudí je predovšetkým inovatívny prístup k práci. Potrebujú len vhodné nasmerovanie a pozitívny mentorský prístup.