Na Višňové vyčerpáme alokované eurofondy
17. 12. 2021
Eurofondy, ktoré sú alokované na výstavbu diaľničného úseku D1 s Tunelom Višňové do konca roka 2023, Slovensko vyčerpá. Sú nižšie, ako je zmluvná cena za dielo a Slovenská republika bude musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu.
Vyhlásil to vo štvrtok počas živého vysielania na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal v súvislosti s avizovaným predĺžením výstavby.
Doležal skonštatoval, že už pri podpise zmluvy sa vedelo, že nenávratný finančný príspevok nepokrýva celú cenu dostavby Tunela Višňové.
"My vieme, že budeme musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu," potvrdil s tým, že na dofinancovanie sa ponúka nové programové obdobie či štátny rozpočet.
Zároveň priblížil, že sa chystá arbitráž medzi bývalým zhotoviteľom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, kde si obe strany nárokujú isté sumy. Aj výsledok arbitráže podľa ministra zaváži pri riešení dofinancovania. "Pre mňa je dôležité, že stavba beží, že v stavbe sa pokračuje," podotkol.
Podľa jeho slov mal rezort vedomosť o tom, že na primárnom aj sekundárnom ostení sú problémy, ale nepoznali presne ich rozsah.
"Ak by sme mali robiť detailnú diagnostiku my ako obstarávatelia, tak možno ešte súťaž nie je vyhlásená," ozrejmil Doležal.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast
11. 1. 2010
Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok.
Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne.
Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie.
Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti.
Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe.
Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
Hospodárska kríza môže byť dôvodom na harmonizáciu daní v EÚ
8. 1. 2010
Podľa politických expertov v Európskom parlamente (EP), môže byť hospodárska kríza príležitosťou na harmonizáciu priamych daní a väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie harmonizácia priamych daní pravdepodobne môže pôsobiť ako päsť na oko. V dlhodobej vízii, ktorú predstavili v decembri 2009 experti EP, však spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík hrá hlavnú rolu.
Správa predstavuje len názory odborníkov a nevyjadruje oficiálnu politiku Európskeho parlamentu. Správa pracuje s tromi scenármi, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že aj napriek tomu, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, je zatiaľ nerealistická.
Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotný trh. Odborníci dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým bude takéto riešenie prijaté, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.
Celoeurópsky licenčný systém v oblasti internetovej hudby a filmu
8. 1. 2010
Španielske predsedníctvo si ako jeden z cieľov stanovilo riešenie problému digitálneho autorského práva a internetového pirátstva. Návrh na vytvorenie celoeurópskeho alebo „multi-teritoriálneho“ licenčného systému v oblasti hudby a filmu na internete tak opäť ožíva.
V Európe hudobné autorské práva spravuje viacero spoločností, ktoré vyberajú patentové poplatky za to, keď sa piesne hrajú naživo alebo keď ich hrajú v médiách, vrátane internetu. Doteraz sa týmto spoločnostiam darilo chrániť autorské práva na národnej úrovni, ale s rastom významu internetu rastie aj potreba vytvoriť cezhraničný biznis model v tejto oblasti.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes v júli 2009 začala dláždiť cestu na vytvorenie celoeurópskej inkasnej spoločnosti keď sa jej podarilo presvedčiť 24 európskych spoločností na to, aby vo svojich kontraktoch upustili od klauzuly, ktorá autorovi hudby znemožňuje prechod do inej spoločnosti.
K prerokovaniu oblasti manažmentu digitálnych práv dôjde pravdepodobne na májovom stretnutí ministrov telekomunikácií členských štátov EÚ v Madride.
O zavedení celoeurópskeho systému licencovania Európska komisia diskutuje už od roku 2004, kedy sa Viviane Reding stala eurokomisárkou pre informačnú spoločnosť a médiá. Exekutíva EÚ svoje plány po prvý raz nahlas vyjadrila v tzv. reflekčnom dokumente v októbri 2009.
Rumunsko zavádza daň z nezdravej stravy
7. 1. 2010
Rumunsko v marci tohto roku plánuje zaviesť daň z nezdravej strany. V prípade, že sa tak naozaj stane, pôjde o svetový precedens.
Daň sa má uplatniť voči právnickým osobám, ktoré vyrobia, dovezú alebo spracujú nezdravé potraviny s vysokým obsahom soli, tukov, cukru či prídavných látok. Ide najmä o produkty tzv. fast foodov, cukrárenskeho odvetvia, výrobky ako čipsy či slané tyčinky a bublinkové nápoje okrem vody a čerstvého džúsu.
Rumunský minister zdravotníctva sa vyjadril, že daň z nezdravej stravy má podporiť program tamojšieho zdravotníctva. Povedal tiež, že už požiadal úrady, aby o zavedení novej dane pripravili detaily. Prisľúbil, že bude o tejto otázke rokovať s producentmi a distribútormi.
V prípade svojho zavedenia v marci 2010 bude daň predstavovať dodatočný príjem, ktorý môže ministerstvo zdravotníctva použiť na plnenie ďalších svojich programov.
Rumunské ministerstvo odôvodnilo svoj krok tým, že v Európe trpí obezitou čoraz viac ľudí, čím sa zvyšuje riziko cukrovky, vysokého krvného tlaku a predčasnej smrti. Nezdravá strava výrazne prispieva k počtu úmrtí a k výdavkom v oblasti zdravotnej starostlivosti. Znižuje produktivitu práce, poškodzuje kvalitu života a znižuje očakávanú dĺžku života.
O zavedení dane z nezdravého jedla sa diskutuje už niekoľko rokov aj v Spojených štátoch, avšak doposiaľ sa nezaviedla.