Na Višňové vyčerpáme alokované eurofondy
17. 12. 2021
Eurofondy, ktoré sú alokované na výstavbu diaľničného úseku D1 s Tunelom Višňové do konca roka 2023, Slovensko vyčerpá. Sú nižšie, ako je zmluvná cena za dielo a Slovenská republika bude musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu.
Vyhlásil to vo štvrtok počas živého vysielania na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal v súvislosti s avizovaným predĺžením výstavby.
Doležal skonštatoval, že už pri podpise zmluvy sa vedelo, že nenávratný finančný príspevok nepokrýva celú cenu dostavby Tunela Višňové.
"My vieme, že budeme musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu," potvrdil s tým, že na dofinancovanie sa ponúka nové programové obdobie či štátny rozpočet.
Zároveň priblížil, že sa chystá arbitráž medzi bývalým zhotoviteľom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, kde si obe strany nárokujú isté sumy. Aj výsledok arbitráže podľa ministra zaváži pri riešení dofinancovania. "Pre mňa je dôležité, že stavba beží, že v stavbe sa pokračuje," podotkol.
Podľa jeho slov mal rezort vedomosť o tom, že na primárnom aj sekundárnom ostení sú problémy, ale nepoznali presne ich rozsah.
"Ak by sme mali robiť detailnú diagnostiku my ako obstarávatelia, tak možno ešte súťaž nie je vyhlásená," ozrejmil Doležal.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdvojnásobenie zoznamu nebezpečných chemikálií
15. 1. 2010
Na zozname vysoko nebezpečných látok sa ocitlo ďalších štrnásť chemikálií. Tento zoznam sa bude dopĺňať počas celého roku. Vplyv látok, ktoré sa ocitnú na zozname, na zdravie a životné prostredie sa bude musieť skúmať veľmi podrobne.
Európska chemická agentúra (ECHA) pridaním týchto látok na zoznam vysoko nebezpečných látok rozšírila ich doterajší počet na 29. Podľa chemickej legislatívy REACH. ak je látka zaradená na zoznam nebezpečných chemikálií, pre obchodovanie s ňou musí EÚ vydať autorizáciu. V prípade, že sa nejaká chemikália ocitne na zozname, pre firmu, ktorá ju vyrába alebo s ňou obchoduje, to znamená potrebu dodržať niekoľko právne záväzných pravidiel. Z hľadiska spotrebiteľa je najvýznamnejšou povinnosť uviesť na obale podrobné bezpečnostné informácie.
V blízkej budúcnosti na zoznam pribudnú pravdepodobne ďalšie chemikálie. Jeho súčasná dĺžka – 29 chemikálií – predstavuje iba zlomok zo zoznamu „REACH SIN List“, ktorý vytvorili mimovládne organizácie a ktorý hovorí až o 270 látkach, ktoré sú vysoko nebezpečné pre človeka alebo životné prostredie.
Chemický priemysel môže očakávať sprísnenie regulácie. REACH v súčasnej dobe neošetruje oblasť nanotechnológií. Faktom je, že jedna a tá istá chemická látka môže mať rozdielne vlastnosti a dôsledky pre zdravie a životné prostredie ak sa vyrobí vo forme štandardnej častice a ak vo forme nanočastice. Dezignovaný komisár pre životné prostredie počas vypočutia pred poslancami EP v súvislosti s nanotechnológiami vyhlásil, že „stáva sa zrejmým, že REACH nepostačuje“.
Grécko čelí vyšetrovaniu za podvod
14. 1. 2010
Európska komisia pripravuje právne konanie proti Grécku za to, že do Bruselu dlhodobo posielalo nedôveryhodné štatistiky. Nová vláda síce sľubuje čestné vykazovanie dlhov i deficitu verejných financií, no po sérií nedodržaných záväzkov jej dôveruje málokto.
Nie je to prvýkrát čo sa Grécko zodpovedá Európskej komisii za machinácie so štatistikami. Konaniu za falšovanie údajov o schodku verejných financií Grécko čelilo už v roku 2004. Po troch rokoch však skončilo bez udelenia akýchkoľvek sankcií.
Dokonca sa ukázalo, že Grécko sa do eurozóny v roku 2001 dostalo vďaka podvodu, keďže miestny štatistický úrad sfalšoval údaje o deficite (schodok za rok 2000 nebol 2 % ako uvádzali, ale 4,1 %, čo je viac ako povolený 3-percentný strop).
Nezrovnalosti v štatistikách Komisia zistila aj koncom roka a nemieni ich nechať len tak. Za chyby podľa správy môžu politické tlaky na grécke inštitúcie, ktoré ich koncipujú. „Pokiaľ nebudú odstránené nedostatky odhalené počas vyšetrovania u dát za rok 2009 a nebude nastavený fungujúci rovnovážny systém umožňujúci kontrolu, dôveryhodnosť gréckych dát ostane chabá,“ uvádza Komisia.
Nová vláda prisľúbila reformu celého systému, zaistenie nezávislosti štatistík, zriadenie vyšetrovacej komisie pre minulé pochybenia a dodržiavanie rád odborníkov z Eurostatu.
Banky budú musieť štátnu pomoc vrátiť
14. 1. 2010
Joaquín Almunia ani na novom poste v roli komisára pre hospodársku súťaž nezmierni postoj voči bankám, ktoré dostali štátnu pomoc počas finančnej krízy. Finančné domy budú musieť túto pomoc vrátiť a nemôžu ju použiť na odmeny. V minulom období bol Almunia komisárom pre hospodárske a menové veci a jeden z najbližších spojencov predsedu Komisie José Manuela Barrosa.
Na novom poste v roli komisára pre hospodársku súťaž bude musieť vyriešiť desiatky otvorených prípadov štátnej pomoci, ktorú finančné inštitúcie dostali na prečkanie finančnej krízy.
Ak pôjde všetko dobre, dočasná pomocná schéma pre banky sa skončí do konca roku 2010.
Almunia súhlasí so svojou predchodkyňou Neelie Kroes, ktorá opakovane povedala, že zachránené banky by niektoré zo svojich aktív mali predať, aby mohli vrátiť verejné peniaze, ktoré dostali keď bolo najhoršie.
Každá inštitúcia, ktorá dostáva verejnú podporu musí prezentovať životaschopný biznis model, v ktorom preukáže, že po kríze zostane finančne zdravá.
Prvou prioritou pre Almuniu je vyhnúť sa morálnemu hazardu. Tí ktorí si počínajú zle, by pomoc dostať nemali a banky, ktoré sú zdravé, by mali byť odmenené a nemali by byť znevýhodnené neférovou konkurenciou kolabujúcich inštitúcií podporovaných verejnými peniazmi.
Možnosť zmierenia Chorvátska a Srbska
14. 1. 2010
Nový chorvátsky prezident Ivo Josipovič v interview pre taliansky denník hovorí o možnosti zastavenia chorvátskej žaloby voči Srbsku pred Medzinárodným trestným tribunálom. Naznačil možnosť zmierenia oboch krajín. Víťazný sociálny demokrat, ktorý v predvolebnej kampani zdôrazňoval rešpektovanie práva a integráciu do EÚ, ponúkol možnosť zmiernenia napätia medzi týmito dvoma bývalými juhoslovanskými republikami. Vyhlásil, že ak Srbi splnia požiadavky jeho krajiny, nie je dôvod pokračovať v žalobe.
Srbský prezident Tadič na pozitívny signál nového chorvátskeho lídra rýchlo reagoval. Josipovičovi gratuloval k zvoleniu a vyhlásil, že Chorváti a Srbi zdieľajú budúcnosť v EÚ. Obidve krajiny v procese transformácie Západného Balkánu na oblasť dlhodobej stability a udržateľného rozvoja hrajú rozhodujúcu úlohu.