Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.

V hierarchických organizáciách je jediná užitočná vedomosť to, kto na koho čo vie.

V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.

Staňte sa menšími a menšími, až budete najmenšími na svete. Návod Alexandra Veľkého na zníženie počtu pracovníkov.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Na to sa musí ísť od lesa. Robin Hood radí zlodejom dreva v slovenských lesoch.