Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
V Európe rástli technológie
11. 4. 2017
Do prestížneho rebríčka sa spomedzi krajín V4 nedostalo len Slovensko. Náš trh je stále malý.
Hoci sa slovenskej ekonomike v posledných rokoch darí, malý trh sa stále nemôže porovnávať s väčšinou tých európskych. Naše firmy rastú, no nie takým tempom, aby sa im podarilo umiestniť v tisícke top najrýchlejšie rastúcich firiem Európy. Slovensko sa ako jediná krajina V4 v rebríčku neumiestnilo. „Rast spoločností však nie je priamo naviazaný na rast ekonomiky. Je pravda, že slovenská ekonomika vykazuje rast, no treba zvážiť hlavne fakt, že stále sme prevažne exportná ekonomika,“ vysvetlil pre HN Matej Krajčovič, analytik Capital Markets. Denník Financial Times zverejnil rebríček tisíc európskych firiem, ktoré dosiahli najvyšší percentuálny rast výnosov v období od roku 2012 do roku 2015. Absolútnou jednotkou Európy sa stala nemecká firma z Berlína Hello Fresh, ktorá sa chytila vlny zdravej stravy a čerstvých potravín a spojila ich s donáškou do domu. Jej tržby sa tak v priebehu štyroch rokov viac ako štvornásobili.
zdroj: hnonline.sk
Intervencie českej centrálnej banky sa skončili
6. 4. 2017
Banková rada Českej národnej banky dnes s okamžitou platnosťou ukončila režim devízových intervencií. Informoval o tom hovorca centrálnej banky Marek Zeman. ČNB tak nebude brániť posilneniu koruny pod hranicu 27 korún za euro. Banka ale zároveň už skôr upozornila, že bude pripravená prípadné nadmerné výkyvy kurzu koruny po ukončení záväzku zmierňovať svojimi nástrojmi.
O nastavení úrokových sadzieb dnes banková rada nerokovala. Tlačová konferencia guvernéra Jiřího Rusnoka je naplánovaná na 14:15. Kurz českej meny je rozkolísaný, momentálne (14:30) sa pohybuje okolo úrovne 26,70 koruny za euro. Analytici však očakávali turbulentnejší priebeh, je možné, že ČNB výkyvy tlmí. Devízové intervencie centrálna banka začala kvôli obavám z deflácie s cieľom oslabiť korunu a držať jej kurz blízko 27 korún za euro na začiatku novembra 2013. Od tej doby do konca tohtoročného januára intervenovala v objeme zhruba 1,3 bilióna korún. Intervencie v rádoch stoviek miliárd korún pokračovali podľa odhadov analytikov aj vo februári a marci. Kurz koruny môže podľa odhadov analytikov bezprostredne po ukončení intervencií pri extrémnych výkyvoch posilniť k hranici 26 korún za euro. Vylúčiť ale podľa nich nejde ani krátkodobé oslabenie až k 29 korún za euro. Dlhodobejšie by však mala česká mena posilňovať. Na konci roka by mohla byť medzi 25,50 až 26,30 korún za euro. Všetko však bude podľa ekonómov záležať na postoji investorov. Zahraniční špekulanti totiž počítajú s tým, že koruna posilní a oni za korunu dostanú viac eur. Otázkou však podľa ekonómov je, či nájdu niekoho, kto im eura predá.
zdroj: hnonline.sk
Európania stále držia miliardy eur v starých menách
6. 4. 2017
Viac ako 15 miliárd eur v bankovkách a minciach starých mien členských krajín eurozóny nebolo stále vymenených za eurá. To zodpovedá zhruba ročnému dovozu do Lotyšska, jednej z členských krajín eurozóny. Takmer polovicou sa na tejto sume podieľajú Nemci, známi milovníci hotovosti, hoci majú viac ako desaťročný náskok pred novšími členskými krajinami, ako Litva a Lotyšsko, píše agentúra Bloomberg.
Zhruba tretina z celkovej sumy je teraz bezcenná. Mince bývalej meny už nemení 12 národných centrálnych bánk a lehota na výmenu bankoviek už skončila vo Francúzsku, Taliansku, Fínsku a Grécku. Nemci majú šťastie, že nemusia ponáhľať, pretože nemecká centrálna banka Bundesbank nestanovila konečný termín pre výmenu nemeckých mariek. Naopak, portugalská centrálna banka zastavila výmenu mincí za eurá na konci toho istého roka, v ktorom zaviedla euro, a zhruba 48 percent hodnoty miestnej meny escudos, ktorá zostala v obehu, tak už nemožno vymeniť. Lehoty na výmenu hotovosti tiež nahnevali niektorých obyvateľov eurozóny, ktorí si svoj majetok nestihli vymeniť. Talianska centrálna banka dostala vlani nariadené aby vykúpila líry v hodnote 2,5 milióna eura po tom, čo sa verejnosť sťažovala na ústavnom súde, že centrálna banka v roku 2011 nečakane skrátila lehotu na výmenu meny o tri mesiace.
Euro je oficiálnym platidlom v 19 členských krajinách Európskej únie. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá zaviedla euro, bola Litva v roku 2015. Oficiálnou menou je euro tiež v Monaku, San Maríne, Vatikáne, Andorre, Čiernej Hore a Kosove.
zdroj: hnonline.sk
Obľuba digitálnych platieb rastie
4. 4. 2017
Tri štvrtiny platieb v eurozóne sú platby v hotovosti. Vyhlásil to dnes prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Dodal, že takéto platby preto zostávajú nenahraditeľné pre ekonomiku regiónu, napriek nárastu digitálnych platieb.
Draghiho slová by mohli upokojiť Nemecko, ktoré má obavy, že ECB si dala za cieľ postupne zredukovať svoju závislosť od platieb v hotovosti v prospech iných foriem platenia. Prezident ECB vo svojom vyhlásení pri uvedení novej 50-eurovej bankovky skonštatoval, že pre ekonomiku eurozóny je hotovosť stále nenahraditeľná, dokonca aj v súčasnej digitálnej ére. ECB si objednala prieskum, ktorý onedlho zverejní. Draghi však už dnes informoval, že podľa tejto ankety tri štvrtiny, teda 75 percent všetkých platieb v eurozóne, sú platby v hotovosti. Čo sa týka hodnoty všetkých transakcií, platby v hotovosti sa na nich podieľajú niečo vyše 50 percentami. Vlaňajšie rozhodnutie ECB o postupnom stiahnutí 500-eurových bankoviek z obehu nahnevalo niektorých členov predstavenstva nemeckej centrálnej banky. Podľa nich obmedzí slobodu ľudí, ktorí by si chceli peniaze držať v hotovosti doma, a nie v banke. ECB ako argument uviedla, že bankovky s vysokou nominálnou hodnotou slúžia na financovanie zločinov a terorizmu, aj keď žiadne oficiálne údaje, ktoré by to potvrdili, neexistujú.
zdroj: hnonline.sk