Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB chystá najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej politike
6. 11. 2017
Európska centrálna banka zmení od budúceho roka svoju politiku. Od januára zníži mesačný objem nákupov dlhopisov na polovicu: z terajších 60 miliárd na 30 miliárd eur. V nákupoch však chce naďalej pokračovať. Minimálne do septembra budúceho roka, ak to bude situácia vyžadovať, tak aj dlhšie.
Ide tak o najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, ktorú banka so sídlom v nemeckom Frankfurte začala vykonávať pred tromi rokmi.
Čo vlastne tieto zmeny znamenajú? Pocítime toho rozhodnutie aj na Slovensku? Ak áno, ako? Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede. Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Ekonomický rast v tomto roku prekvapil pozitívne. Centrálne banky po celom svete reagujú zmenšovaním svojich stimulov, a inak to nie je ani s ECB. Tá začala so zmenšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania, no zatiaľ nenaznačila, že by bola ochotná aj zvyšovať úrokové sadzby. Všetko bude závisieť od prichádzajúcej inflácie. ECB neustále zdôrazňuje, že je vo svojej politike flexibilná – je ochotná rozšíriť kvantitatívne uvoľňovanie v prípade ďalších problémov, čo nevie nikto vylúčiť. Z tohto dôvodu ECB nezačne zvyšovať úrokové sadzby skôr ako o rok a pol. A to je veľmi dlhá doba, za ktorú pokojne môže prísť aj nová ekonomická recesia. Rozhodnutie ECB preto prakticky neznamená nič, iba mierne slabšie euro. A to bol asi aj cieľ ECB – aby euro neostalo nad úrovňou 1,2 amerického dolára za jedno euro."
Nákup dlhopisov sa budúci rok zníži o polovicu
27. 10. 2017
Európska centrálna banka zníži od januára mesačné nákupy dlhopisov zo súčasných 60 miliárd eur na polovicu. Zástupcovia Európskej centrálnej banky na čele s Mariom Draghim to oznámili na včerajšom zasadnutí vo Frankfurte. Nákup dlhopisov bude od januára v zníženom objeme pokračovať ďalších deväť mesiacov.
Program mal za cieľ oživiť infláciu v eurozóne, čo sa podarilo. Deflačné riziko bolo potlačené, centrálna banka tak mohla pristúpiť k zníženiu kvantitatívneho uvoľňovania. Na to banka doteraz vynaložila viac ako dva bilióny eur. Ako horný strop pre celkový objem nákupov považoval trh dosiaľ 2,5 bilióna. Po včerajšom oznámení o pokračovaní odkupu aktív sa celkový kumulatívny objem nákupov zvýši o 270 miliárd eur, čo je viac, ako sa odhadovalo.
Koruna vyletela na štvorročné maximum voči euru
25. 10. 2017
Česká mena sa v utorok (24. 10.) voči euru zhodnotila na najsilnejšiu úroveň za vyše štyri roky. K posilneniu kurzu až na 25,57 koruny za euro jej pomohli predovšetkým očakávania investorov, že Česká národná banka (ČNB) na budúci štvrtok (2. 11.) tento rok už druhýkrát zvýši úrokové sadzby.
Už niekoľko členov bankovej rady v posledných týždňoch naznačilo, že ČNB by na novembrovom zasadnutí mohla sadzby opäť zvýšiť. Zdôvodnili to okrem iného tým, že súčasná výška úrokov ČNB nezodpovedá silnejúcej ekonomike a zrýchľujúcemu sa rastu miezd. Naposledy zvýšenie sadzieb podporil v utorok v rozhovore pre agentúru Reuters člen bankovej rady Tomáš Nidetzký. Navyše dodal, že podľa neho by sadzby mohli vzrásť až o 0,5 percentuálneho bodu, teda dvakrát viac, než očakávajú analytici. "Nemyslím si, že by ekonomika nárazové zvýšenie sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu nevstrebala, keďže kľúčová úroková sadzba je dnes nastavená na 0,25 percenta, čo je stále bližšie k nule ako čomukoľvek inému," uviedol Nidetzký. Podobne ako Nidetzký sa v polovici októbra v rozhovore pre české Hospodárske noviny (HN) vyjadril ďalší člen vedenia ČNB Vojtěch Benda. Povedal, že si vie v tomto roku predstaviť zvýšenie sadzieb až o trištvrte percentuálneho bodu, čo by znamenalo nárast základnej úrokovej sadzby až na 1 percento.
Najsilnejšiu zbraň proti Kataláncom drží v rukách ECB
23. 10. 2017
Spomínate si ešte na grécku revolúciu z leta 2015? Gréci si v referende odhlasovali, že nechcú ďalšie úsporné opatrenia. To ich dostalo mimo záchranný program, ktorým bol podmienkou, aby ECB dodávala gréckym bankám eurá. ECB následne zatvorila kohútiky eur pre grécke banky tým neostalo nič iné len zatvoriť pobočky a vypnúť bankomaty.
Gréci nakoniec nemali tie gule zaviesť vlastnú menu a tak pod tlakom, ktorý priniesli nemožnosť ľudí dostať sa k úsporám a paralyzovaná ekonomika, kapitulovali. Dnes rieši Európa dôsledky ďalšieho referenda, katalánskeho. Hoci to na prvý pohľad nie je zrejmé, tak medzi týmito dvoma referendami existujú paralely. A to ohľadom toho, že pokiaľ by boli ich výsledky implementované do praxe, tak by to znamenalo pre Grécko či Katalánsko vystúpenie z eurozóny. Pokiaľ by situácia zašla tak ďaleko, že by Katalánsko vyhlásilo nezávislosť a nebola by to len symbolická vec, ale začali by veci spravovať po svojom, tak by ECB nemala dôvod (a zrejme ani právo) dodávať bankám v Katalánsku eurá. A tie by následne boli nútené podobne ako v Grécku pred dvoma rokmi zatvoriť. Katalánsko by sa následne muselo rozhodnúť, či zavedie vlastnú menu, alebo či bude rešpektovať vládu v Madride a ECB mu ako súčasti Španielska bude dodávať eurá. Vzhľadom na to, že podpora nezávislosti nie je v regióne jednoznačná, tak by to bola zrejme druhá možnosť. Vlastná mena bola silným sústom aj pre Grécko, kde bola podpora zrušenia konsolidačných opatrení jednoznačnejšia, ako je v Katalánsku podpora nezávislosti. Čiže pokiaľ by sa situácia vyeskalovala, tak najsilnejšiu zbraň nedržia v ruke politici, ale ECB.