Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Európu ničia prírodné katastrofy
24. 11. 2017
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok nové ambiciózne plány, ktoré majú Európskej únii pomôcť posilniť jej schopnosť vyrovnať sa s prírodnými katastrofami.
Ide o návrh, ktorý je základom programu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera "Európa, ktorá chráni". Táto iniciatíva vzniká v dôsledku častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch zasiahli mnohé európske krajiny. Kľúčovým prvkom návrhu je zavedenie nástroja rescEU. V praxi to znamená, že na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia. Vytvorené rezervy budú určené na podporu krajín postihnutých katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia či epidémie. Komisia pripomenula, že len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac než 200 ľudí a zničených bolo viac ako milión hektárov lesa.
Slovensko malo za vlaňajšok najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v EÚ
24. 11. 2017
Najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v EÚ malo Francúzsko. Slovensko zaznamenalo v minulom roku najvyšší nárast poľnohospodárskej produkcie v rámci celej EÚ, a to o 10,7 percenta.Celková poľnohospodárska produkcia však v EÚ poklesla v roku 2016 o 2,8 percenta oproti roku 2015. Pokles bol zaznamenaný pre zníženie počtu zvierat a produkcie plodín. Informoval v stredu vo svojej tlačovej správe Eurostat.
konomické účty pre poľnohospodárstvo ukazujú, že celková poľnohospodárska produkcia v EÚ predstavovala vlani 405 miliárd eur v základných cenách. V minulom roku sa 59 percent hodnoty vyrobenej poľnohospodárskej produkcie vynaložilo na medzispotrebu (vstupné tovary a služby), zatiaľ čo hrubá pridaná hodnota (hodnota produkcie mínus hodnota medzispotreby) bola ekvivalentná, teda 41 percent, alebo 165,7 miliárd eur.
Z celkovej sumy 405 miliárd eur malo najvyššiu celkovú poľnohospodársku produkciu v členských štátoch Francúzsko, a to až 70,3 miliardy eur (17 % celkovej sumy EÚ). Nasledovalo Taliansko (53,4 mld. eur, 13 %), Nemecko (52,9 mld. eur, 13 %), Španielsko (46,8 mld. eur, 12 %), Veľká Británia (27,9 mld. eur, 7 %), Holandsko (27,0 mld. eur, 7 %), Poľsko (22,4 mld. eur, 6 %) a Rumunsko (15,4 mld. eur, 4 %). Zníženie poľnohospodárskej produkcie v EÚ v roku 2016 o 2,8 percenta v porovnaní s rokom 2015 možno pripísať podľa Eurostatu najmä poklesu hodnoty živočíšnej výroby o 3,3 percenta, ktorý čiastočne kompenzoval nárast jej objemu o 1,7 percenta.
Dáta zverejnené Eurostatom zostavili vnútroštátne orgány členských štátov EÚ v súlade s metodikou ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo.
Británia je pripravená ponúknuť viac peňazí za brexit
22. 11. 2017
Spojené kráľovstvo plánuje ponúknuť Európskej únii (EÚ) viac peňazí v rámci svojho návrhu "účtu za brexit", ale iba vtedy, ak bude EÚ na oplátku súhlasiť, že začne diskusiu o budúcej dohode o voľnom obchode. Uviedli to v utorok britské médiá.
Dohoda o finančnom vyrovnaní je kľúčovým bodom pri rokovaniach o tzv. rozvode. Británia predtým ponúkla EÚ asi 20 miliárd eur, ale blok chce aspoň 60 miliárd eur. Britské médiá v utorok uviedli, že vládny výbor pre brexit sa dohodol na zvýšení ponuky na približne 40 miliárd eur. Kancelária premiérky Theresy Mayovej odmietla potvrdiť túto sumu, zopakovala len, že "Spojené kráľovstvo a EÚ by sa mali spoločne posunúť dopredu" a odblokovať rokovania. Lídri EÚ majú rozhodnúť na summite 14. - 15. decembra, či rokovania o brexite môžu vstúpiť do ďalšej fázy. Mayová doteraz nezverejnila žiadnu konkrétnu sumu, pokiaľ ide o tzv. účet za brexit, a neustále opakuje to isté: "Británia a EÚ by mali postupovať spoločne". To znamená, že nechce predložiť konkrétnu ponuku, pokiaľ nedostane "zelenú" na začatie rokovaní o obchode. Mohla by totiž prísť o svoj post, pretože množstvo poslancov jej vlastnej Konzervatívnej strany - a tiež voličov - si nemyslí, že Británia by mala zaplatiť niečo podobné sume, ktorú Brusel požaduje.
Rozpočet únie na rok 2018
20. 11. 2017
Ministri financií EÚ a vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) dosiahli v noci z piatka na sobotu (18.11) dohodu o podobe rozpočtu EÚ na rok 2018. Rokovania zamerané na krátenie a navyšovanie finančných prostriedkov viedli okrem iného k zníženiu predvstupového financovania pre Turecko a navýšili balík zameraný na boj s dezinformačnými kampaňami.
Rokovania takzvaného zmierovacieho výboru trvali vyše 17 hodín, nakoniec sa vyjednávači v sobotu nadránom dohodli na kompromise, ktorý je bližší pozíciám Rady (členský štátom) ako europarlamentu. Rada chcela návrh rozpočtu, ktorý predložila Európska komisia vo výške 160,6 miliardy eur, znížiť o 1,8 miliardy eur. Europarlament žiadal, aby bol rozpočet navýšený o dve miliardy eur voči návrhu eurokomisie. Dohoda znie, že Únia v roku 2018 môže vyčleniť záväzky do výšky 160,1 miliardy eur a výdavky nesmú presiahnuť sumu 144 miliárd eur. Vyjednávač pre rozpočet v mene europarlamentu, rumunský poslanec Siegfried Murešan v tejto súvislosti potvrdil, že politická dimenzia rokovaní o eurorozpočte zasiahla hlavne Turecko, kandidátsku krajinu do EÚ, ktoré na budúci rok príde o 105 miliónov eur z balíčka predvstupovej pomoci.