Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Za európsky obchodný konflikt môže úspech
5. 12. 2018
Globálny biznis prechádza turbulentným obdobím, zhodli sa ekonómovia na prvej konferencii Svetovej obchodnej organizácie so zástupcami zahraničného obchodu na slovenskej pôde. Pravidlá, ktorými sa riadi, sa preto budú musieť zmeniť. A týka sa to aj Slovenska.
„Slovenská ekonomika za posledných 20 rokov narástla práve vďaka medzinárodnému obchodu. Preto budeme naďalej podporovať akýkoľvek jeho rozvoj, pokiaľ je v našom záujme,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. Reagoval tak na aktuálne obchodné spory, ktorým čelí Európska únia a veľmoci ako Spojené štáty, Čína či Rusko. Príkladom je podľa Chovanca vzťah Únie a Číny – na jednej strane ide o možnosť nových investícií v Európe, keď čínske firmy prichádzajú na európske trhy. Lenže ak skupujú kľúčové podniky, je zároveň prirodzené, že potrebujeme zaviesť čo najskôr kontinentálny monitoring takýchto investícií na ochranu domáceho podnikania.
Je to oficiálne. Briti budú chudobnejší
3. 12. 2018
Veľké ekonomické straty. Tak znie oficiálny verdikt dvoch analýz rozvodu Veľkej Británie s Európskou úniou – vládnej i tej, ktorú vydala britská centrálna banka BoE. Vyplýva z nich, že pre Britániu by bolo omnoho výhodnejšie zostať súčasťou Únie, než sa vybrať cestou akejkoľvek formy brexitu. To pre kanál BBC potvrdil aj britský minister financií Philip Hammond slovami: „Keby bola jediným kritériom ekonomika, analýza jasne ukazuje, že zotrvanie v Európskej únii by bolo pre ekonomiku lepším vyústením, ale nie oveľa.“
Škody budú, samozrejme, o niečo menšie, ak dôjde k usporiadanému odchodu Británie z EÚ – teda k mäkkému brexitu. Aj v tomto prípade však rast ekonomiky Británie bude najmenej o jedno percento slabší v porovnaní so situáciou, keď by sa rozhodla zostať súčasťou Únie. A ak by vystúpenie prebiehalo tvrdým spôsobom, ktorý stále nie je vylúčený, kráľovstvo by postupne upadlo do ekonomickej recesie. Táto kríza by sa však podľa Kamila Borosa, analytika spoločnosti XTB, napriek početným dosahom nevyrovnala finančnej kríze spred desiatich rokov. „Nemyslím si, že Briti budú chcieť riskovať takýto kolaps,“ povedal na margo najhorších vyhliadok vyplývajúcich z analýzy Boros.
Vývozy Únie na Slovensku vytvárajú 400-tisíc pracovných miest
30. 11. 2018
Slovensko vyváža najmä služby. Vývozy z členských krajín Európskej únie do sveta sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým - spolu vytvárajú 36 miliónov pracovných miest, čo je o dve tretiny viac ako v roku 2000. Na Slovensku je to vyše 400-tisíc pracovných miest. Vyplýva to zo záverov dvoch nových štúdií, ktoré Európska komisia zverejnila v utorok, v Deň obchodnej politiky EÚ. Komisia upozornila, že 14 miliónov z celkového počtu nových pracovných miest zaistených obchodnými vzťahmi zastávajú ženy.
Lepšie platy. Celkovo vývoz všetkých členských krajín do sveta vytvára 2,3 bilióna eur pridanej hodnoty v EÚ. Podľa údajov eurokomisie od začiatku jej funkčného obdobia v roku 2014 stúpol počet pracovných miest existujúcich vďaka vývozu o 3,5 milióna. Tieto pracovné miesta sú zaplatené priemerne o 12 percent lepšie ako ostatné miesta v hospodárstve. Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v správe pre médiá dodala, že na základe tejto štúdie je jasné, že "obchod znamená zamestnanosť". "Vývoz z EÚ do sveta živí obrovské, neustále rastúce množstvo obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Takmer 40 percent pracovných miest, ktoré existujú vďaka obchodu, zastávajú ženy. Obchod EÚ podporuje aj milióny pracovných miest ďaleko za hranicami EÚ, a to aj v rozvojových krajinách. Je to dôkaz toho, že obchod môže byť výhodný pre všetkých: čo je prínosom pre nás, je prínosom aj pre našich partnerov na celom svete," skonštatovala komisárka. Zverejnená správa obsahuje podrobný prehľad o výsledkoch za každý členský štát EÚ. Vďaka vývozu vznikajú a existujú pracovné miesta v celej EÚ, pričom ich počty neustále rastú. Najväčší nárast bol od roku 2000 zaznamenaný v Bulharsku (+312 percent), na Slovensku (+213 percent), v Portugalsku (+172 percent), Litve (+153 percent), Írsku (+147 percent), Estónsku (+147 percent) a Lotyšsku (+138 percent).
Slovensko vyváža najmä služby. V prípade Slovenska platí, že 282-tisíc pracovných miest je spojených s vývozmi do krajín mimo EÚ (čo dáva prácu okolo 96-tisíc ľuďom v iných členských krajinách Únie), pričom exporty vnútri krajín EÚ priniesli prácu ďalším 122-tisíc Slovákom. To podľa eurokomisie znamená, že od exportov na Slovensku závisí 17 percent pracovných miest. Na celkovom podiele vývozov zo Slovenska prevládajú služby (54 percent) nad tovarmi. Z oblasti tovarov je najviac vývozov (20 percent) v oblasti strojárenstva a zariadení pre dopravu.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Brexit bude bez víťaza, poškodí aj Slovensko
29. 11. 2018
Dohodu o brexite bude mať najbližšie na stole britský parlament. Rýchle a jednohlasné odhlasovanie ako v prípade Európskej komisie sa však neočakáva, naopak, britskí poslanci budú podľa niektorých indícií hlasovať proti návrhu. Očakávané hospodárske problémy sa tak môžu ešte viac prehĺbiť.
Podiel Britov na exportoch eurozóny je len 13 percent, podiel zvyšných štátov na exporte Británie je až 44 percent. V prípade tvrdého brexitu tak utrpí jedna aj druhá strana, na oboch však najviac automobilový priemysel. Automotive vo Veľkej Británii zamestnáva približne 800-tisíc ľudí a v minulom roku vyrobil 1,59 milióna vozidiel. Asi 80 percent z nich bolo vyvezených, väčšinou práve na starý kontinent. A najväčší podiel na tomto exporte majú nemecké automobilky. Bavorská BMW má v Spojenom kráľovstve dokonca štyri podniky, kde sa vyrábajú súčiastky vyvážajúce sa nazad do Nemecka. „Odchod bez dohody tak bude katastrofou – podniky sa zatvoria a stratia sa pracovné miesta,“ zdôraznil výkonný riaditeľ britského Združenia výrobcov a predajcov automobilov Mike Hawes. Dodal, že vďaka prechodnému obdobiu sa aspoň vyhnú „pádu z útesu“, aj keď ani to nie je pre britských výrobcov tou najlepšou alternatívou. „Automobilky potrebujú pre svoju budúcnosť ambicióznu dohodu, ktorá im zaručí plynulý obchod s ich najdôležitejším trhom,“ dodal Hawes.