Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Briti sa dopredu zásobujú tovarmi za miliardy eur
14. 8. 2019
Briti si už urobili zásoby potravín, nápojov a liekov v hodnote približne štyroch miliárd libier (4,31 miliardy eur) zo strachu, že sa naplní scenár takzvaného tvrdého brexitu a Spojené kráľovstvo opustí koncom októbra EÚ bez dohody. Uviedol v pondelok belgický denník La Libre Belgique.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila finančná spoločnosť Premium Credit a na ktorý upozornil denník The Guardian, každý piaty občan Británie vynaložil v priemere 380 libier navyše voči bežným nákupom na zaistenie dodatočných zásob základných potrieb. Ten istý prieskum naznačil, že okolo 800 000 Britov utratilo dokonca až 1000 libier v súvislosti s očakávaným odchodom krajiny z EÚ. Ľudia, ktorí priznali, že začali dopredu zhromažďovať rôzne zásoby, sa podľa uvedeného prieskumu zameriavajú hlavne na potraviny (74 % respondentov), lieky (50 %) a nápoje (46 %). V prípade, že Spojené kráľovstvo opustí EÚ bez dohody upravujúcej vzájomné vzťahy medzi oboma stranami počas prechodného obdobia, sú na mieste obavy, že nastanú problémy s dodávkami určitého tovaru z ostatných členských krajín únie. Britský premiér Boris Johnson opakovane potvrdil svoj úmysel o vystúpení Británie z EÚ v stanovenom termíne 31. októbra, či už s dohodou s Bruselom alebo bez nej.
Slováci prerazili s dronmi v Británii
12. 8. 2019
Verejnosť aj kritici ich v minulosti označovali za hračky. Dnes ich využívajú korporácie či filmári. Práve netradičný „letecký“ biznis sa stal jadrom podnikania slovenskej firmy Uavonic, ktorá prerazila aj vo Veľkej Británii.
Drony sa skladajú z troch častí. Zo softvéru, z kamery či iného snímacieho zariadenia a z hardvéru, teda zo samotnej lietacej konštrukcie, vysvetľuje Ondrej Sluka, obchodný riaditeľ Uavonicu, popíjajúc kávu. V konferenčnej miestnosti firemných kancelárií v industriálnej časti Petržalky dominuje veľkoplošná letecká „dronová“ snímka zrúcaniny hradu Beckov.
Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2014 a stála za ňou najmä „partička“ nadšencov a fanúšikov modelárstva, sa spočiatku zameriavala na hardvér – na distribúciu dronov a príslušenstva. Až o dva roky neskôr prešla na poskytovanie služieb. Spočiatku boli ľudia k tejto „hračke“ viac ako skeptickí, priznáva obchodný riaditeľ. „Keď som v tom čase prišiel do nejakej fabriky, že im poviem niečo o dronoch, tak sa ma ľudia pýtali, čo s tým vlastne robíme a koho tým špehujeme. Mali túto technológiu negatívne zafixovanú, tak sme vysvetľovali, o čo vlastne ide,“ spomína Sluka.
Pokles produkcie nemeckého priemyslu prekonal očakávania
8. 8. 2019
Produkcia nemeckého priemyslu v júni klesla o 1,5 percenta, prepad tak bol zásadne vyšší než očakávaných 0,4 percenta. Dôvodom bola slabšia produkcia medziproduktov a investičného tovaru. Vyplýva to z dnešných údajov spolkového štatistického úradu, ktorý súčasne znížil dáta za máj, kedy výroba stúpla o 0,1 percenta a nie o skôr hlásených 0,3 percenta.
"Pokračujúci prepad výroby je desivý," povedal Alexander Krüger zo spoločnosti Bankhaus Lampe a dodal, že kvôli nedávnej eskalácii obchodného sporu medzi Čínou a Spojenými štátmi bude recesia vo výrobnom sektore pravdepodobne pokračovať a prognózy hospodárskeho rastu Nemecka budú znížené. Za druhý štvrťrok sa priemyselná produkcia celkovo znížila o 1,8 percenta, čo bolo spôsobené prudkým poklesom výroby kovov, strojov a automobilov. "Priemysel zostáva v ekonomickom poklese," uviedlo ministerstvo hospodárstva s tým, že sektor ešte nedospel k bodu obratu. Predpokladá sa, že najväčšia európska ekonomika vykáže za druhý štvrťrok prinajlepšom stagnáciu. Ukazovatele podnikateľskej nálady naznačujú, že v treťom kvartáli by mohla kvôli obchodným sporom, odchodu Británie z EÚ a tiež kvôli spomaľovaniu globálnej ekonomiky aj klesnúť. Nemecká vláda očakáva, že ekonomika tento rok vzrastie o 0,5 percenta, v roku 2020 by však expanzia mala zrýchliť na 1,5 percenta, napísala agentúra Reuters.
Nemci zvýšia daň na uhlík. Zdražie všetko vrátane potravín
6. 8. 2019
Nemecko nestíha plniť ciele znižovania emisií, chce preto znevýhodniť všetky fosílne zdroje. Nová uhlíková daň sa dotkne nielen elektrární, ale aj pohonných látok – nafty, benzínu i zemného plynu. Má to byť motivácia správať sa ekologickejšie. Napríklad na to, aby si ľudia namiesto do auta so spaľovacím motorom radšej sadli do elektromobilu.
Lenže to zdražie väčšinu tovaru vrátane potravín. Rovnako ako pri každej inej dani to nakoniec zaplatia spotrebitelia. Prudký nárast ceny nafty prinesie mnoho negatívnych ekonomických dôsledkov. A to nielen v Nemecku, ale aj v susedných krajinách. „V prvom rade sa zvýšia náklady na dopravu, čo sa prejaví v koncových cenách nemeckého tovaru a služieb. To bude ovplyvňovať cenovú hladinu v Českej republike minimálne pri položkách, ktoré dovážame z Nemecka.