Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB menovú politiku nezmenila, kľúčovú sadzbu necháva na nule
30. 10. 2020
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Uviedla, že pozorne sleduje vývoj pandémie a v prípade potreby v decembri prijme nové opatrenia, keďže rýchle šírenie koronavírusu zhoršuje ekonomické vyhliadky.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 percenta a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 percenta.
Rada uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.
Rada v decembri na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká. Na tomto základe potom pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky.
Rada guvernérov očakáva, že hlavné úrokové sadzby zostanú na aktuálnych úrovniach, alebo ešte klesnú, kým sa výhľad rastu spotrebiteľských cien nezačne výrazne približovať k inflačnému cieľu ECB. Táto konvergencia sa navyše musí konzistentne prejavovať v dynamike inflácie.
V
V akej mene držať financie?
26. 10. 2020
Euro v súčasnosti zažíva neuveriteľný rast hodnoty. Na jednej strane to vytvára vrásky na tvárach ekonómov ECB, ktorí sa snažia „nakopnúť“ infláciu a súčasne devalvovať euro.
No na druhej strane špekulantom vsádzajúcim na rast eura poskytuje úžasné zisky. Ekonomika eurozóny stojí z približne tretiny na exporte, no ak euro posilňuje zákonite export klesá, čo znižuje ekonomický rast a taktiež export.
V
Investori sa s chuťou vrhli na bruselský dlh
21. 10. 2020
Brusel sa vydal na trhy pozháňať sľúbené miliardy eur. Prostriedky na obnovu koronavírusom zasiahnutej ekonomiky totiž v trezore uložené nemá, a tak rozhodil siete na trhoch s dlhopismi. Investorom ponúkli 10-ročné a 20-ročné bondy.
Celkovo tak Únia do programu SURE zameraného na podporu zamestnanosti a nástroje, ako je kurzarbeit, získala 17 miliárd eur. To je takmer pätina z plánovaného objemu celého programu. „Je to úplná senzácia,“ povedal pre agentúru Reuters k záujmu investorov hlavný analytik holandského finančného ústavu Rabobank Matthew Cairns. „Trhom aj Európskej únii to ukazuje, že po týchto dlhopisoch bude dopyt,“ dodal.
V
Korona zastihla dobre pripravené banky
19. 10. 2020
Bankový sektor v eurozóne je zdravý, no treba posilňovať jeho imunitu. Kríza sa ho zatiaľ výraznejšie nedotkla, ale Európska centrálna banka v uplynulých mesiacoch pristúpila k viacerým opatreniam, ktorými spevnila základy celého ekosystému.
Ešte počas leta predĺžila bankám zákaz výplat dividend minimálne do konca tohto roka a zmiernila tiež požiadavky na výšku držaného kapitálu. Okrem toho len nedávno finančným domom vylúčila časť zadlženia voči centrálnym bankám vo výške 0,30 percenta, vďaka čomu zvýšila takzvaný ukazovateľ pákového pomeru. V praxi to znamená, že za každý poskytnutý úver si banky musia odložiť kvôli možným problémom menej prostriedkov.
V