Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Reforma investičných fondov EÚ
15. 1. 2009
Väčšina európskych poslancov podporila reformu fondov kolektívneho investovania. Reforma smernice obsahuje dodatok o "preukazoch" pre správcov fondov, vďaka ktorým by sa trh európskych investičných fondov zjednotil.
Reforma
pravidiel zahrňuje aj elimináciu administratívnych bariér pri správe fondov na
medzinárodnej úrovni. Cieľom nových pravidiel je okrem iného rozvoj kvality
sprístupňovania informácií o produktoch potenciálnym investorom.
Významnou zmenou je ustanovenie fúzií fondov, čím by sa
časom mohla zmeniť relatívne limitovaná veľkosť európskych fondov.
Projekt Kvalitní v škole - úspešní v živote
15. 1. 2009
Iniciátorom projektu je Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), kde čoraz viac pociťovali nedostatočnú pripravenosť absolventov škôl pre podnikateľský sektor.
Preto v
spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka
a Slovenskou technickou univerzitou vytvorili projekt, ktorého cieľom bolo ponúknuť moderné vzdelávacie materiály v oblasti podnikateľského vzdelávania a
zároveň pomôcť učiteľom inovovať formu vzdelávania tak, aby vedeli študentov
zaujať. Inovatívna forma vzdelávania má
podobu učebných textov, prípadových štúdií a ekonomicko-podnikateľských hier.
Jedným z výstupov tejto iniciatívy sú inovatívne učebné
pomôcky podnikateľského vzdelávania pre stredné školy.
Učebnica má 6 modulov obsahujúcich:
- Základy ekonómie (základné ekonomické princípy a kategórie),
- Štart podnikania (informácie a zručnosti potrebné pre
začatie podnikania),
- Financovanie a plánovanie podnikania (komplexný pohľad na
získavanie a následný manažment najmä finančných zdrojov podniku),
- Manažment a marketing (zručnosti v oblasti riadenia firmy,
marketingovej komunikácie a ľudských zdrojov),
- Komunikačné zručnosti (interná a externá komunikácia a
osobnostný rozvoj),
- Etika v podnikaní a sebapoznanie.
Podnikateľské vzdelávanie nie je o výchove budúcich
podnikateľov, ale o tom, naučiť mladých ľudí podnikateľsky myslieť, rozvinúť v
nich zručnosti, ktoré budú potrebovať buď
v úlohe podnikateľa alebo zamestnanca.
Preháňanie a mystifikácia patri k znakom českej kultúry
14. 1. 2009
Plná zodpovednosť za nedodržanie zadania a sľubu pri projekte Entropa je na umelcovi Davidovi Černom. David Černý si mená zástupcov z ostatných členských krajín, ktorí mali byť do projektu zapojení, vymyslel a do detailov prepracoval aj ich vymyslené životopisy.
Podľa Černého preháňanie
skutočnosti a mystifikácia patria k znakom českej kultúry a vytváranie
falošných identít je jednou zo stratégií. Vo vyhlásení ďalej uviedol, že on a
jeho spolupracovníci chceli zistiť, či sa Európa dokáže sama na sebe zasmiať.
Oficiálne odhalenie Entropy by sa malo konať zajtra, ČR však
zatiaľ ďalší postup prehodnocuje.
O Európskej únii sú najlepšie informovaní mladí Slováci
13. 1. 2009
Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, ktorý bol uskutočnený v piatich krajinách Európy - v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku, na Slovensku a v Slovinsku.
Do prieskumu sa zapojila mládež od 12 do 24 rokov s prístupom na
internet a uskutočnil sa v lete 2008. Vstup do EÚ za správny označilo až 75 percent mladých
Slovákov. Mladí Slováci (až 84 percent) sú aj najviac ochotní pracovať v
zahraničí.