Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Centrálne banky v EÚ budú ďalej znižovať úrokové sadzby
20. 3. 2009
Centrálne banky v strednej a východnej Európe v tomto roku znížia úrokové sadzby na minimá blížiace sa rekordu. Banky sa týmto znížením snažia bojovať s najhlbšou recesiou od pádu komunizmu aj napriek poklesu ich mien.
Centrálni bankári z regiónu sa
dnes stretnú v Budapešti, aby diskutovali o spoločných problémoch. Centrálne
banky v Maďarsku, Poľsku a ČR budú rokovať o nastavení úrokových sadzieb na
budúci týždeň a v Rumunsku koncom marca.
Menám regiónu sa počas posledného
polroka nedarilo. Z 26 mien rozvíjajúcich sa ekonomík najviac stratil polský
zlotý, ktorý oslabil voči euru o 28 %. Treťou najviac oslabujúcou menou bol
maďarský forint, ktorý klesol o 20 %. Rumunský lei klesol o 16 percent a česká
koruna o 10 %.
V tomto roku región čaká recesia
kvôli prudkému prepadu dopytu na exportných trhoch a podľa MMF aj pokles
ekonimiky o 0,4 %. Veľké bankové spoločnosti naprieč ekonomikou sa pokúšajú
šetriť a škrtajú pracovné miesta.
Spor o pracovný čas v EÚ pokračuje
19. 3. 2009
Európsky parlament kritizoval nečinnosť európskej exekutívy po tom, čo poslanci a Európska rada zlyhávajú pri riešení dlhodobého sporu pre smernicu o pracovnom čase. Pracovný čas je spornou otázkou na úrovni EÚ dlhodobo.
Smernica o
pracovnom čase z roku 1993 zaväzuje, že pracovný čas nemôže presahovať 48 hodín
týždenne (pri štvormesačnom priemere). Smernica zároveň umožňuje široké možnosti pre výnimky.
Iniciatívy na zmenu textu vznikli po
niekoľkých sťažnostiach. V júni 2008 členské štáty dospeli ku kompromisu, že
týždenné maximum je 48 hodín, no sociálni partneri môžu nájsť iné flexibilné
spôsoby. Na základe nich je za určitých okolností umožnené pracovať až 60,
resp. 65 hodín týždenne.
V decembri 2008 však Európsky parlament zvolil zrušenie národných výnimiek, čo
viedlo k zmierovaciemu konaniu s členskými štátmi, ktoré trvali na ich
zachovaní.
Zmierovacie konanie v utorok 17. marca trvalo
až do neskorých nočných hodín, napriek tomu poslanci nedospeli k dohode. Poslanci však súhlasili, že budú akceptovať
diferenciáciu medzi "aktívnou pohotovosťou" (čas, kedy zamestnanec
musí byť dostupný na pracovisku, aby mohol pracovať vždy, keď to bude vyžadovať
zamestnávateľ) a "pasívnou pohotovosťou" (čas, kedy je zamestnanec
dostupný, no zamestnávateľ od neho nevyžaduje, aby pracoval).
Priestor na vytvorenie nového návrhu má
Európska komisia znovu. Ďalšie stretnutie zmierovacieho výboru bude 1. apríla.
O prijatí či neprijatí návrhu sa musí rozhodnúť do začiatku mája.
Rokovania o radare opäť stiahnuté z programu ČNR
19. 3. 2009
Český premiér po rokovaní vlády oznámil stiahnutie zmluvy o protiraketovom americkom radare z programu rokovania snemovne. Opätovne sa rozhodne na zaradenie zmluvy na program rokovania až po rokovaniach s novom americkou administratívou.
Nie je tajomstvom, že nový
americký prezident je voči tomuto systému veľmi obozretný. V spoločnosti vládnu
na umiestnenie radaru veľmi rozdielne názory.
Od roku 2007, keď Česko dostalo od USA
oficálnu žiadosť o umiestnenie radaru na svojom území, počet jeho odporcov
neklesol pod 50 %.
Česi strašia Francúzov
18. 3. 2009
Česká republiky sa pre Francúzsko stáva veľkým strašiakom v oblasti priemyslu. Stala sa východoeurópskym symbolom lacnejšej pracovnej sily.
Lacná pracovná sila je
pritom jednou z príčin, pre ktoré sa počas pokračujúcej ekonomickej krízy stále
viac francúzskych robotníkov ocitá na dlažbe. V porovnaní s východom Európskej
únie je ich práca podstatne drahšia.
Poslednou veľkou ranou pre francúzsky
priemysel bolo rozhodnutie nemeckého výrobcu pneumatík a automobilových
súčiastok Continental zavrieť továreň, čím došlo k zrušeniu vyše 1100
pracovných miest. Od začiatku krízy je to najväčší závod, ktorý vo Francúzsku
uzatvára svoje brány. V oblasti stráca živobytie viac než 1800 ľudí, ktorí sú
nepriamo závislí na pôsobení Continentalu.
Od nekompromisného postoja vedenie
Continentalu neodradili ani čoraz násilnejšie protesty robotníkov.
Francúzsky priemysel nemôže s českým súperiť
vo výrobných nákladoch pri podobnej kvalite. Na českých výrobných linkách sa
podľa analýzy Reanaultu vyprodukuje podobné vozidlo o viac než tisíc eur
lacnejšie.
Francúzsky prezident oznámil, že zruší
podnikateľskú daň. Pri mzdovom porovnaní 32 000 € ročne hrubého ročne vo
Francúzsku a 11 300 € ročne v Česku sa však zdá, že dosiahnuť rovnocenné
podmienky by znamenalo nielen zrušiť všetky dane, ale aj podstatne znížiť
mzdové nároky zamestnancov.