Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Bankrot by európskym bankám hroziť nemal
2. 10. 2009
Ako ukázali záťažové testy najväčších európskych bánk, v prípade zhoršenia ekonomiky by ich straty mohli v tomto a budúcom roku dosiahnuť okolo 400 miliárd €.
Dnes o tom informovali ministri financií EÚ, ktorí sa spolu s guvernérmi centrálnych bánk členských štátov bloku zišli na dvojdňovom summite v Göteborgu.
Ani jednej z bánk by však bankrot hroziť nemal, nakoľko podľa záťažových testov je objem ich kapitálu nad minimálnou úrovňou vyžadovanou v rámci globálnych pravidiel pre bankový trh. Dobrú pozíciu bánk podľa ministrov potvrdzuje aj zlepšenie ich hospodárskych výsledkov v minulých mesiacoch. Prispeli k tomu aj vládne balíčky na rekapitalizáciu inštitúcií. Záťažové testy boli vykonané v 22 európskych veľkobankách, ktoré operujú vo viacerých štátoch únie.
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.
MMF zmiernil odhad strát bánk
1. 10. 2009
Svoj odhad strát bánk za uplynulých šesť mesiacov MMF zmiernil. Budúci rok však vidí negatívne. Od roku 2010 by európske banky mali prísť o 400 miliárd €. Týmto problémom sa budú na dnešnom stretnutí zaoberať ministri financií.
Súčasné a potenciálne straty z toxických aktív klesli za uplynulých šesť mesiacov o 600 miliárd USD. Priaznivejšie vyhliadky v porovnaní s aprílovými odhadmi najhoršieho možného vývoja uvítali finanční operátori. Nové údaje však nie sú len pozitívne.
Podľa odhadov fondu straty európskych bánk v dôsledku toxických aktív a zlých pôžičiek budú v najbližších mesiacoch rásť a v roku 2010 by mali dosiahnuť až 420 miliárd €.
Daňová amnestia v Taliansku
30. 9. 2009
Pripravovaná daňová amnestia v Taliansku by do štátnej pokladnice mohla priniesť približne 300 miliárd €. Taliani podľa daňových úradov majú len na kontách švajčiarskych bánk uložených okolo 125 miliárd €.
Amnestia, ktorú by mal taliansky parlament tento týždeň schváliť, Talianom umožní vyhnúť sa trestnému stíhaniu za pôvodné zatajenie časti príjmov, ak zaplatia pokutu vo výške 5 % z týchto príjmov.