Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Pozor na zlodejov
23. 11. 2009
Prieskum britskej spoločnosti The Centre for Retail Research pre krádeže a spreneveru ukázal, že najviac strácajú českí a slovenskí maloobchodníci. Ročne prichádzajú o takmer 1,5 % tržieb. Straty v posledných rokoch rastú v celej Európe, s výnimkou Rakúska.
Prieskum Global Theft Barometer pravidelne vyhodnocujú britskí experti v spolupráci s maloobchodnými reťazcami na celom svete. Podľa neho ochrániť tovar pred zlodejmi je čoraz ťažšie. Predajcovia minulý rok prišli o 1,43 % celkových tržieb v dôsledku rôznych chýb, podvodov a krádeží, (najviac od roku 2001) čo je medziročný nárast o 5,9 %.
Spomedzi 21 skúmaných členských krajín boli najhoršie výsledky zaznamenané na Slovensku a v Maďarsku (1,5 %)a v Čechách. Európsky priemer je na úrovni 1,33 %.
Na druhom konci rebríčka skončili Rakúšania a Nemci, ktorí spôsobujú maloobchodníkom straty okolo 1 % obratu. V Rakúsku sa okrem toho ako v jedinej európskej krajine vlani kradlo viac ako teraz.
Na krádežiach v obchodoch sa obohacujú dve skupiny – zákazníci a zamestnanci. Podľa prieskumu majú zákazníci na svedomí 43 % všetkých strát, zamestnanci 36 %. Zostávajúcich 21 % uniká pre administratívne a účtovné chyby alebo podvody zo strany dodávateľov.
Paradoxom je, že obchodné reťazce vynakladajú na zabezpečenie predajní nemálo prostriedkov. Konkrétne ide o 0,3 % ich tržieb. Zhruba polovica tejto čiastky ide podľa prieskumu na platy ochranky.
Porušovatelia autorských práv budú odpojení z internetu
23. 10. 2009
V duchu kompromisu medzi inštitúciami EÚ dal i Európsky parlament (EP) v novom návrhu rezolúcie zelenú obmedzovaniu a odpájaniu konektivity tým používateľom internetu, ktorí opakovane porušujú autorské práva a nelegálne zdieľajú multimediálny obsah.
Aj keď EP spočiatku trval na tom, že tzv. internetových pirátov možno trestať len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, teraz zmenil názor. V najnovšom návrhu rezolúcie, ktorá vychádza z nedávneho kompromisu medzi zástupcami Komisie, Rady a Parlamentu, dávajú poslanci zelenú tomu, aby každá členská krajina sama určila, akým spôsobom bude trestať používateľov, ktorí zdieľajú multimediálny obsah na internete nelegálne.
V prvej polovici roka poslanci EP opakovane hlasovali v prospech článku 138 pôvodného návrhu, ktorý hovoril, že používateľovi nemožno obmedziť alebo zablokovať konektivitu bez predchádzajúceho nariadenia súdnej inštancie. Návrh novej rezolúcie hovorí, že akékoľvek opatrenia sa môžu prijať ako dôsledok predchádzajúcej spravodlivej a nestrannej procedúry. Text pritom umožňuje, aby rozhodoval nielen súd, ale aj iná inštancia, ak si ju členská krajina EÚ ustanoví. Návrh však dopĺňa, že každé takéto rozhodnutie o treste bude musieť dodatočne a včasne preskúmať súd.
Text kladie silný dôraz na princípy prezumpcie neviny a právo byť vypočutý. V súvislosti s priamou zmienkou na súdnu inštanciu, právnici Európskeho parlamentu vyhlásili, že nie je žiaduca. Ak by sa v texte nachádzala, mohlo by to mať vplyv na exkluzívne kompetencie členských krajín, zvlášť vo vzťahu k ich právnym systémom.
Novým návrhom rezolúcie EP sa teraz bude zaoberať Rada. Procedúra začne 4. novembra a do konca roka by mala skončiť. Predchádzajúci kompromis zástupcov európskych inštitúcií, nová rezolúcia Parlamentu, ako i procedúra v Rade sú súčasťou zmierovacieho procesu. Ten začal po tom, ako sa ukázalo, že pôvodné názory Rady a Parlamentu v otázke práv internetových používateľov sú nezlučiteľné. Ak sa zmierovací proces skončí úspešne, do európskej legislatívy by sa návrh mohol premietnuť najneskôr v prvých mesiacoch budúceho roka.
Švédske predsedníctvo navrhlo riešenie Klausových požiadaviek
23. 10. 2009
Návrh švédskeho predsedníctva na riešenie požiadavky českého prezidenta týkajúcej sa ratifikácie Lisabonskej zmluvy je pre Václava Klausa prijateľný. Kompromis by mal spočívať v malej úprave textu o výnimkách pre Poľsko a Veľkú Britániu, ktorý by sa doplnil o Českú republiku a o čiarku.
Český prezident touto výnimkou podmienil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorú Česko, ako posledná krajina EÚ, neratifikovalo.
O výnimke budú šéfovia vlád všetkých členských krajín únie rokovať 29. a 30. októbra v Bruseli. Ústavný súd ČR bude o Lisabonskej zmluve rozhodovať 27. októbra. Prezident Lisabonskú zmluvu nemôže ratifikovať skôr, ako rozhodne Ústavný súd ČR.
Právo na digitalizáciu kníh
21. 10. 2009
Európska komisia si kladie za cieľ vytvoriť jednoduchý a nákladovo efektívny systém pre udeľovanie práv na digitalizáciu už vydaných kníh a pre ich publikovanie na internete. Brusel to oznámil v týchto dňoch.
Diskusia o digitalizácii kníh, ktorú odštartovala Európska komisia, bude musieť odpovedať na dva základné okruhy otázok 1. Aké sú právne dôsledky masovej digitalizácie knižničného fondu? 2. Aké sú potenciálne náklady na autorské poplatky pre vlastníkov autorských práv?
Tieto dva okruhy otázok vyplynuli z konzultácii medzi Komisiou, knižnicami, vydavateľmi a ďalšími zúčastnenými stranami.
Európska komisia oznámila 19. októbra, že téma digitálnych kníh sa vyrieši na budúci rok v kontexte pripravovanej stratégie o ochrane práv na duševné vlastníctvo.