Monitorovaniu bánk v eurozóne chce tak ECB predísť riziku finančných kríz.
27. 7. 2023
Európska centrálna banka (ECB) bude častejšie monitorovať likviditu bánk v eurozóne, aby znížila riziko budúcej finančnej krízy. Uviedol to predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. TASR správu prevzala z AFP.
„Od septembra sme sa rozhodli posielať bankám žiadosť o informácie na týždennej báze, aby sme mali k dispozícii najnovšie údaje, ktoré nám umožnia lepšie sledovať vývoj likvidity,“ povedal v rozhovore, ktorý bol uverejnený na stránke ECB.
Spresnil, že banky budú s väčšou frekvenciou posielať informácie o likvidite, ktoré teraz poskytujú raz za mesiac. To by malo umožniť lepšiu kontrolu vývoja „najlikvidnejších aktív a pasív, ako sú vklady“.
Obávajú sa finančnej krízy
K zmene dochádza po bankrote regionálnych bánk v USA v marci 2023, po ktorom nasledoval pád švajčiarskej Credit Suisse, čo vyvolalo obavy z globálnej finančnej krízy.
Opatrenie je reakciou na júnové odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ABE). Európska únia koncom júna prijala tiež nové prísnejšie nariadenia o bankách, aby sa vyhla opakovaniu finančnej krízy z roku 2008...
(Zdroj: aktuality.sk)
Európsky rok boja proti chudobe
21. 1. 2010
Európska komisia so španielskym predsedníctvom vyhlásia dnes v Madride rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Slogan kampane znie „Skoncujme s chudobou hneď teraz“.
Tradícia „Európskych rokov“ začala už v roku 1983. Ich hlavným cieľom je zvýšiť v Európskej únii povedomie verejnosti o stanovenej téme a stimulovať politické diskusie.
Predchádzajúci Európsky rok 2009 bol Európskym rokom tvorivosti a inovácií, rok 2008 Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, rok 2007 Európskym rokom rovných príležitostí a rok 2006 Európskym rokom pracovnej mobility.
Silný ohlas verejnosti vyvolala najmä skutočnosť, že podľa európskych štatistík v súčasnosti žije pod hranicou chudoby 17 % Európanov, čo je takmer 80 miliónov ľudí.
Propagovanie inovácií supermarketmi
21. 1. 2010
Veľké maloobchodné siete by mali pomáhať pripraviť spotrebiteľov na zavádzanie inovácií v potravinárskom sektore. Informovali o tom vrcholoví pracovníci Riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov, ktorý je súčasťou Európskej komisie.
Európska komisia v októbri 2009 začala vyšetrovanie sietí maloobchodných potravinových reťazcov kvôli podozreniu, že nútia malých farmárov a iných kupcov uzatvárať nevýhodné zmluvné záväzky. Cieľom vyšetrovania je zabrániť, aby dochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. Komisia týmto krokom chce zabezpečiť, aby farmári získali spravodlivý podiel z ceny finálnych produktov.
Súčasťou širšej snahy o zlepšenie situácie v potravinárskom odvetví je aj založenie Fóra pre dodávateľov potravín do supermarketov. Fórum má spojiť verejnosť, regulátorov a podniky z celého odvetvia, aby situáciu v sektore maloobchodného predaja potravín spoločne prediskutovali.
Zavedenie nanotechnológií sa v posledných rokoch spomína čoraz viac. Budúci komisár pre životné prostredie a bývalý komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik prednedávnom vyhlásil, že existujúca legislatíva v oblasti chemických látok nie je postačujúca na regulovanie nanomateriálov.
Vyskytli sa tiež správy, že spoločnosti, ktoré predávajú produkty obsahujúce nanotechnológie, zámerne zakrývajú tento fakt zo strachu pred reakciou spotrebiteľov. Vplyv nanotechnológií na ľudské zdravie nie je dostatočne preskúmaný, aj keď môžu zlepšiť chuť a predĺžiť trvanlivosť výrobku.
Šéf generálneho riaditeľstva Sanco, ktorá je súčasťou Európskej komisie, na stretnutí s maloobchodníkmi zdôraznil, že supermarkety by mali byť v popredí procesu informovania zákazníkov o rizikách a výhodách noviniek, akými sú napríklad nanotechnológie.
V rebríčku ekonomickej slobody si Slovensko polepšilo
20. 1. 2010
Podľa výsledkov Indexu ekonomickej slobody, ktorý zostavujú washingtonská nadácia Heritage Foundation a renomované hospodárske noviny Wall Street Journal na základe porovnávania ekonomickej slobody v 179 krajinách sveta, je ekonomicky najslobodnejšou krajinou na svete opäť Hongkong.
Na druhom mieste sa umiestnil Singapur a tretia je Austrália, po ktorej nasledujú Nový Zéland, Írsko, Švajčiarsko a Kanada. Všetky zmienené štáty boli vyhodnotené ako úplne slobodné. Jedenásta Británia a ôsme Spojené štáty dostali hodnotenie „prevažne slobodné“.
Posledné priečky (179. miesto) obsadila Kórejská ľudovodemokratická republika a tesne pred ňou skončili Zimbabwe a Kuba. Ekonomické pomery v týchto štátoch boli označené ako "represívne". Podobné hodnotenie získal napríklad aj Vietnam (144. miesto).
Dobrú známku nedostala ani Čína (140. miesto) s hodnotením „prevažne neslobodná“.
Index sa zostavuje na základe vyhodnotenia slobody v desiatich ekonomických kategóriách, vrátane osobnej slobody, slobody podnikania, slobody obchodu, perspektívy ďalšieho rozvoja, konkurencie či úrovne korupcie. Každá z krajín dostane od 1 do 10 bodov v jednotlivých kategóriách, takže maximálne môže získať 100 bodov.
Prvý Hongkong v najnovšom prieskume dosiahol 89,7 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 bodu menej. Slovensko, ktoré získalo 69,7 bodu a obsadilo 35. priečku, si v porovnaní s minulým rokom polepšilo o jednu priečku. Ekonomické pomery v krajinách, ktoré dosiahli od 60 do 69,9 bodu, sa považujú za "stredne slobodné".
Lepšie umiestnenie zo susedných štátov dosiahlo len Česko - 69,8 bodu a 34. priečku. Maďarsko so 66,1 bodu je na 51. mieste a Poľsko má 63,2 bodu a obsadilo 71. priečku.
Obnova Grécka
19. 1. 2010
Ministri financií štátov eurozóny včera vyslovili dôveru v schopnosť Grécka samostatne prekonať krízu zadlženosti. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý bol opätovne zvolený za predsedu Euroskupiny, vyzval šestnástku, aby lepšie koordinovala svoje ekonomiky. Chce, aby sa štátom, ktoré majú oveľa vyššiu infláciu či priemernú mzdu ako ich susedia, zaviedli formálne varovania.
Minulý týždeň Grécko predložilo plán, ako sa zbaviť obrovských dlhov a vyhnúť sa bankrotu. Plán zahrnuje bolestivé škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní. Premiér Juncker vyhlásil, že grécky ľud musí byť statočný a že verí, že vláda urobí všetko, čo bude jej v silách, aby vyriešila svoj problém, ktorý sa stal problémom celej eurozóny.
Je si istý, že krajina v rozumnom čase dokáže nadobudnúť stabilitu verejných financií. Komisár pre menové záležitosti Joaqín Almunia tvrdí, že Komisia plánuje zodpovedne a dôkladne monitorovať implementáciu gréckych opatrení na redukciu dlhov. Zástupcovia EÚ budú sledovať tri štádia stratégie, ktorá má začať v júni. Okrem toho budú dohliadať na pravdivosť štatistických údajov, ktorých falšovanie vyvolalo medzinárodný škandál.
Od budúceho mesiaca môžu členské štáty eurozóny, vrátane Slovenska, očakávať varovania zo strany Európskej komisie v prípade, že ich politika sa príliš odchyľuje od ostatných v širších, ale aj špecifických oblastiach akou je inflácia, platy či aktuálny stav deficitu. Viac pozornosti sa bude venovať aj národným menám úzko spojených s eurom, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktoré chcú v krátkom čase vstúpiť do eurozóny.