Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.

Najdôležitejšia noha na trojnohom stole je tá, ktorá chýba.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Podnikanie bez obrazotvornosti je nádenníčenie. Alebo inými slovami, trocha fantázie nikoho nezabije. A navyše, fantázia prospieva obchodu.

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...