Ministerstvá musia do septembra posúdiť schopnosť vyčerpať eurofondy
25. 6. 2021
Do konca septembra musia ministerstvá posúdiť svoju schopnosť vyčerpať eurofondy za programové obdobie 2014 - 2020 do konca roka 2023. Ak ministerstvá ako riadiace orgány zistia, že prostriedky nestihnú vyčerpať, musia vláde navrhnúť realokáciu do iných oblastí v rámci operačných programov. V stredu to povedala ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová.
„Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) SR bude dohliadať na túto povinnosť. Zároveň, ako sankciu za nedostatočné čerpanie, bude MIRRI navrhovať zníženie alokácií zle čerpajúcim rezortom na nové programové obdobie 2021 - 2027,“ uviedla po rokovaní vlády Remišová.
Na stredajšie rokovanie vlády predkladali rezorty správu o stave čerpania vo svojich programoch.
Za čerpanie eurofondov sú na základe európskej legislatívy zodpovedné jednotlivé ministerstvá ako riadiace orgány. Je ich úlohou zabezpečiť, aby boli zdroje čerpané efektívne.
Predchádzajúca vláda čerpala k marcu 2020 eurofondy len na úrovni necelých 30 percent. Aby sa situácia zmenila, pripravilo MIRRI už päť balíkov zjednodušení eurofondových procesov a zjednotilo pravidlá verejného obstarávania, ktoré zrýchľujú čerpanie.
Už minulý rok sa vďaka tomu podarilo dosiahnuť, že žiadne peniaze z hlavných programov neprepadli. Z desiatich operačných programov má minimálne alokácie na tento rok v júni splnených už polovica.
Tento rok má však vláda ambíciu čerpanie oproti pôvodným plánom zrýchliť, aby sa zmenšil tlak na rezorty v rokoch 2022 a 2023.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdravotnú politiku Lisabon posilní
4. 12. 2009
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva zodpovednosť členských štátov za vlastný systém zdravotníctva potvrdzuje, rozvíja zároveň možnosti Európy podnikať kroky pri ochrane verejného zdravia.
Únia má zmluvne ukotvený tzv. „health mainstreaming“, ktorý hovorí, že pri tvorbe všetkých politík EÚ sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia. Návrhy EK by mali brať do úvahy prípadné nepriaznivé dôsledky na zdravie ľudí.
Ten istý článok Lisabonskej zmluvy hovorí aj o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravia. Povzbudzuje členské štáty, aby prijali usmernenia, stanovili ukazovatele, organizovali výmenu osvedčených postupov, monitorovali a vyhodnocovali svoje zdravotné systémy. Cieľom tohto nového nástroja je zlepšiť komplementárnosť zdravotníckych služieb členských štátov pri cezhraničnom poskytovaní služieb.
EÚ po novom zdieľa kompetencie s členskými štátmi tam, kde boli identifikované obavy z nedostatočnej ochrany verejného zdravia. EÚ môže v takýchto prípadoch prijímať záväznú legislatívu. Táto legislatíva sa môže týkať napríklad štandardov kvality a bezpečnosti orgánov pre transplantáciu, substancií ľudského pôvodu (krvi, krvných derivátov), veterinárnych a fytosanitárnych štandardov, štandardov kvality pre medicínske produkty a zariadenia pre medicínske použitie.
Lisabonská zmluva EÚ dovoľuje prijať iniciatívy určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia. Aj keď nie sú právne záväzné, môžu pomôcť spolupráci pri veľkých cezhraničných zdravotných pohromách, pri ochrane verejného zdravia pred škodlivými účinkami tabaku a nadmerného užívania alkoholu.
Lisabonská zmluva robí záväznou Chartu základných práv (s výnimkou Poľska, Veľkej Británie a do budúcna aj Českej republiky). To znamená tiež právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a liečbu, ktoré sú jasne uznané za základné právo občana EÚ.
Europortál o Vyšehradskom regióne
3. 12. 2009
Sieť portálov EurActiv zo štyroch krajín (EuActiv.cz, EurActiv.hu, EurActiv.pl a EurActiv.sk) začala vydávať nový internetový portál o vývoji a politickej diskusii vo Vyšehradskom regióne - www.visegrad.info.
Tento spoločný portál je vydávaný v anglickom jazyku a jeho hlavným cieľom je zvýšiť viditeľnosť krajín V4 navonok, ako aj posilniť cezhraničnú diskusiu a výmenu názorov medzi odborníkmi, rozhodovateľmi zo štyroch krajín, ktoré okrem geografickej polohy spája napríklad história, či kultúra.
Portál obsahuje denný prehľad správ a detailné informácie o prioritných oblastiach politík z pohľadu Vyšehradského regiónu. Vývoj v regióne a pozície krajín V4 sú zasadené do širšieho kontextu európskych politík a európskej diskusie. Factsheety, články, štatistiky a databáza kontaktov relevantných inštitúcií ponúkajú komplexný prehľad vo viacerých oblastiach.
Portál je spoločným projektom štyroch stredoeurópskych portálov siete EurActiv (Innovative Region). Projekt je realizovaný s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.
Nové regulačné orgány finančného sektora
3. 12. 2009
Ministri financií EÚ rozhodli včera o vzniku troch Európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA a EIOPA) po tom, čo Británia ustúpila po dosiahnutí troch ustanovení zaručujúcich fiškálnu suverenitu.
Briti v októbri rozhovory zablokovali. Chceli vysvetlenie, ako by nové inštitúcie mohli intervenovať do rozhodnutí členských štátov. K dohode došlo až po tom, čo ministri rozhodli, že členský štát sa môže na radu obrátiť v prípade, že nesúhlasí s postupom jedného z orgánov. Rozhodnutie možno zvrátiť v prípade, že sa na jeho stranu postaví minimálne 14 členských štátov a ak ani toto nepomôže, bude sa môcť apelovať na Európsku radu.
Orgány dohľadu teraz budú čeliť Európskemu parlamentu. Niektorí europoslanci majú rovnaký názor ako Briti, čo je predzvesťou ďalšieho napätia.
Európania sa stávajú počítačovo negramotnými
2. 12. 2009
Do piatich rokov budú milióny obyvateľov Európy čeliť problému vylúčenia z trhu prácu v dôsledku nedostatku poznatkov a zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií. Toto varovanie obsahuje štúdia, ktorú si objednala spoločnosť Microsoft.
Hlavným dôvodom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily bude do roku 2015 nedostatočná miera počítačovej gramotnosti, predpovedá nová štúdia. Súčasne varuje, že väčšina ľudí, ktorí o prácu prídu v dôsledku prebiehajúcej globálnej hospodárskej krízy, sa stane trvalo nezamestnanými.
Štúdia v 13 európskych krajinách odhalila, že 58 % zamestnávateľov je presvedčených o neschopnosti sektora vzdelávania pripraviť svojich absolventov pre požiadavky trhu práce. Zvlášť problematická na prácu s informačnými a komunikačnými technológiami je príprava mladých ľudí.
Ak uchádzači o zamestnanie prácu dostanú, vyžaduje sa od nich neustále zdokonaľovanie sa vo využívaní IKT tak, aby sa miera ich produktivity zvyšovala, hovorí správa.
Požiadavky na IKT gramotnosť a zručnosť sa v skúmaných krajinách Európy vyrovnajú požiadavkám v západných krajinách do piatich rokov.
Školenie pre obsluhu jedného IKT nástroja nepostačuje. Aby sa uchádzači o prácu v budúcnosti vedeli zamestnať bez väčších problémov, budú s nimi musieť systematicky pracovať profesionálni školitelia. Okrem využívania nástrojov sa súčasne bude čoraz častejšie od mladých ľudí očakávať, že aspoň na základnej úrovni porozumejú princípu fungovania týchto technologií.
V budúcnosti bude európsky sektor IKT čeliť i veľkému konkurenčnému tlaku zo strany rýchlo rastúcich ázijských ekonomík. Hrozbou pre pracovný trh v Európe je najmä rastúci počet vysoko kvalifikovaných absolventov z Číny a Indie.
Od absolventov sa bude očakávať, že na trh práce prídu s pochopením obchodného potenciálu IKT, so širokou sadou IKT zručností, ale tiež i so schopnosťou využiť potenciál nových technologických konceptov ako „cloud computing“ či „web 2.0“.
Prieskum bol realizovaný formou osobných rozhovorov s 1.400 poprednými podnikateľmi vo vybraných priemyselných sektoroch, ktoré nejakým spôsobom využívajú IKT.