Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Slovensko môže MMF požičať 1,5 miliardy eur
12. 6. 2013
Slovensko v prípade potreby poskytne MMF bilaterálnu pôžičku v maximálnej výške 1,56 miliardy eur.
Ide o iniciatívu na posilnenie kapacity fondu o 200 miliárd eur, ku ktorej sa zaviazali členské krajiny EÚ ešte v roku 2011.
Na celkovej sume sa budú členovia eurozóny podieľať 150 miliardami eur. Výška príspevku SR je vypočítaná na základe podielu na členských kvótach MMF.
V únii je priveľa vajec
10. 6. 2013
V celej EÚ je v súčasnosti prebytok vajec, čo sa prejavilo aj na ich cenách.
Slovenskí producenti slepačích vajec sa dostavajú na úroveň roku 2011, ktorý bol vysoko stratový.
Na Slovensku je aktuálne podľa údajov ÚHS 3,350 mil. nosníc, z čoho jedna z firiem avizovala zníženie ich počtu o 700 tis. kusov. Ak sa tak stane, predpokladaný pokles produkcie vajec odhadujú hydinári o 10 až 12 percent ročne.
Eurozóna by mala postupne budovať bankovú úniu
10. 6. 2013
ECB by mala zavádzať dozor nad bankami v eurozóne postupne.
Pod priamu kontrolu ECB sa má dostať zhruba 130 úverových ústavov, ktoré v menovej únii zodpovedajú za približne 80 % bankových aktív v celkovom objeme 25 biliónov eur. ECB by tak mohla zvážiť návrhy nemeckých predstaviteľov a bankovú úniu zavádzať postupne.
Lotyšsko bude mať euro
5. 6. 2013
Lotyšsko splnilo všetky podmienky na to, aby sa krajina začiatkom budúceho roka stala 18. členom eurozóny.
Pobaltská krajina v posledných troch mesiacoch roka 2012 zaznamenala najrýchlejší ekonomický rast v EÚ, keď jej hrubý domáci produkt medziročne narástol o 5,1 % a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 1,3 %.