Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Varufakis varuje. Európa sa priblížila havárii
19. 6. 2015
Stretnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) dohodu veriteľov s Gréckom vo štvrtok neprinieslo. Eurozóna sa podľa gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa nebezpečne priblížila k tomu, aby pripustila "haváriu". Varufakis zároveň kritizoval ostatných ministrov, ktorí podľa neho odmietli diskutovať o jeho návrhu na zavedenie automatickej rozpočtovej brzdy.
Európska centrálna banka (ECB) zároveň vo štvrtok informovala predstaviteľov Eurogroup, že nemá istotu, či budú môcť grécke banky v pondelok otvoriť. Banky totiž čelia odlevu bankových vkladov. Klienti vytiahli z gréckych bánk počas uplynulých troch dní približne dve miliardy eur. Odlev vkladov sa výrazne zrýchlil po víkendovom neúspechu rokovaní medzi veriteľmi a Gréckom. Dve miliardy eur, ktoré klienti gréckych bánk od pondelka do stredy vytiahli, predstavujú 1,5 % celkových vkladov domácností a firiem v gréckom bankovom sektore ku koncu apríla. Vtedy vklady dosahovali hodnotu 133,6 mld. eur.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)
Gréci vybrali už desiatky miliárd eur z bánk. Hrozí bankrot
19. 6. 2015
Začína sa posledné odpočítavanie. Už len málokto verí, že Grécku sa podarí zachrániť v eurozóne. Postupná rezignácia bežných Grékov. Desiatky miliárd eur vybraných z bankových účtov. Posledné nádeje na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Hrozí, že o pár dní zbankrotuje.
Zatiaľ sa dá iba odhadovať, ako rýchlo po prípadnom krachu rokovaní v Luxemburgu môže prísť grécky bankrot a zavedenie kapitálovej kontroly. Proces bankrotu by sa mohol začať už začiatkom júla, keď Grécko nezaplatí 1,6-miliardovú splátku pre Medzinárodný menový fond.
Hoci krach krajiny nemusí hneď znamenať prechod na drachmu, bežných Grékov by čakali ťažké časy. Na nejaký čas prestane fungovať bankový systém. Banky sa zavrú, výbery z bankomatov budú limitované zrejme na 300 eur a vláda zavedie aj kapitálové kontroly.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)
Najväčšou hrozbou pre Ukrajinu je momentálne korupcia
16. 6. 2015
Počas víkendovej konferencie Wroclaw Global Forum vyhlásil americký veľvyslanec Geoffrey Pyatt, že Korupcia na najvyššej úrovni je pre Ukrajinu väčšou hrozbou než ruské tanky. Taktiež poznamenal, že len samotní Ukrajinci sa môžu porátať s touto hrozbou.
Podľa veľvyslanca Rusko využíva odsúvanie ukrajinských reforiem v energetickom odvetví, aby zabránilo Kyjevu vo voľbe v energetickej oblasti. Zároveň boli vyzdvihnuté reformné rozhodnutia, ktoré prijal ukrajinský parlament v hospodárskej a bezpečnostnej oblasti. Ukrajina topí v politickom a ekonomickom chaose. Nenaplnili sa ani sľuby novej vlády o boji s "endemickou korupciou". (Podľa májového článku amerického denníka New York Times)
Grécko padá ešte nižšie
11. 6. 2015
Pokračujúci odlev vkladov z gréckych bánk zvyšuje pravdepodobnosť, že Grécko zavedie kontrolu kapitálu a začne vydávať paralelnú menu popri spoločnej európskej mene. Neistota okolo vzťahu krajiny s veriteľmi a okolo politickej stability zaťažuje ekonomiku. Agentúra S&P ďalej uviedla, že nedoplatky na daniach sa v máji v krajine zvýšili, pričom sa zdá, že vláda sa snaží udržať si peniaze tým, že odkladá platby.
Grécko minulý týždeň informovalo, že zoskupí štyri júnové splátky svojich záväzkov voči Medzinárodnému menovému fondu do jednej platby. Vznikne tak podľa informácií zverejnených fondom záväzok v objeme 1,6 mld. eur so splatnosťou stanovenou na 30. júna.
Zdroj: Hospodárske noviny Online