Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ceny ropy klesli, Irán zvyšuje produkciu
4. 10. 2016
Ceny ropy dnes klesli. Dôvodom je nárast jej vývozu z Iránu, a to v čase, keď sú trhy zaplavené ropou a ponuka vysoko prevyšuje dopyt. Členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), medzi ktorých patrí aj Irán, sa pritom minulý týždeň dohodli, že obmedzia svoju produkciu. Ale o konkrétnych číslach budú rokovať až v novembri. Informovala o tom agentúra Reuters.
Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v novembri sa predával po 48,56 dolárov (43,22 eura). To je o 25 centov alebo 0,51 percent menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
Cena decembrového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent dnes klesla o 21 centov na 50,68 dokárov (45,1 eur) za barel.
zdroj: hhonline.sk
Inflácia v eurozóne zrýchlila
30. 9. 2016
Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne v septembri zrýchlil na 0,4 percenta z augustových 0,2 percent. Vyplýva to z prvého rýchleho odhadu, ktorý zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Inflácia tak naďalej výrazne zaostáva za cieľom Európskej centrálnej banky (ECB).
Ceny energií síce v septembri klesli, tempo ich poklesu však spomalilo na tri percentá z augustových 5,6 percenta. Ceny služieb, potravín, alkoholu a tabaku a priemyselných tovarov naopak rástli. Najviac sa zvýšili ceny v službách, a to o 1,2 percenta. Sektor služieb je najväčším sektorom ekonomiky eurozóny. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa najviac nestabilné ceny nespracovaných potravín a energií, predstavovala rovnako ako v auguste 0,8 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku bola inflácia tiež na úrovni 0,8 percenta. Rýchly odhad Eurostatu nezahŕňa medzimesačné porovnanie ani žiadne ďalšie podrobnosti. Spresnenú správu s ďalšími údajmi zverejní Eurostat 17. októbra.
zdroj: hnonline.sk
UniCredit zvažuje emisie akcií a predaj majetku
27. 9. 2016
Talianska banková skupina UniCredit chce získať až 16 miliárd eur prostredníctvom emisie nových akcií a predaja majetku. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na informované zdroje.
K predaju chce UniCredit okrem iného ponúknuť internetového makléra FinecoBank. Najväčšia talianska banka teraz očakáva ponuky na svoju divíziu správy majetku Pioneer a rokuje s poľskou PZU o predaji podielu 40 percent v poľskej Bank Pekao. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti UniCredit zaostáva za rovnakým ukazovateľom pri predných konkurentoch. Banka teraz plánuje predaj veľkého objemu zlých úverov. Tento predaj bude podľa jedného zo zdrojov dôležitý pre určenie veľkosti kapitálu, ktorý bude UniCredit potrebovať. Úvery sa zvyčajne predávajú pod účtovnou hodnotou, čo spôsobuje predajcovu stratu. Podľa talianskej tlače by UniCredit mohla predať zlé úvery v objeme 20 miliárd eur.
zdroj: hnonline.sk
Európsky fond na zlé časy
12. 9. 2016
Poďme sa poriadne pripraviť na zlé časy. Tak, aby nás prípadná ďalšia kríza nenechala zaskočených. Takto uvažovali európske politické špičky na víkendovom stretnutí v Bratislave. Slovensko totiž v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ prvýkrát v histórii organizovalo tzv. Ecofin, teda neformálne stretnutie ministrov financií Európskej únie.
Ministri ako jednu z ústredných tém riešili vytvorenie spoločného európskeho fondu. Ten môže mať podobu poistky v nezamestnanosti alebo finančného vankúša, z ktorého sa budú podporovať investície.Odborníci v súvislosti s novinkou poukazujú na to, že neprichádza v správnom čase. „V Európskej únii nefunguje dodržiavanie pravidiel v oveľa dôležitejších fiškálnych oblastiach, sotva sa tak stane v prípade tohto fondu,“ povedal analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Podobne to cítili aj niektorí európski politici. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis po stretnutí Ecofinu povedal, že niektorí ministri financií si nie sú istí, či by sa táto téma vôbec mala otvárať.
zdroj: hnonline.sk