Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Rusi zakázali dovoz živej hydiny a vajec zo štyroch krajín EÚ
16. 2. 2017
Ruské federálne veterinárne orgány zakázali oddnes dovoz živej hydiny a vajec z viacerých regiónov štyroch členských štátov Európskej únie, a to Slovenska, ako aj Grécka, Poľska a Talianska. Dôvodom je výskyt vtáčej chrípky.
Už pred týždňom informoval Rosseľchoznadzor o dočasnom zákaze importu hydinového mäsa a všetkých výrobkov, pri ktorých sa využíva, z Bulharska, Česka, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie.
Informovala o tom tlačová agentúra TASS. Vtáčia chrípka sa podľa skorších informácií ruských médií nevyhla ani tamojším chovateľom, v okolí Astrachánu museli od začiatku decembra utratiť asi 600.000 sliepok, na istej morčacej farme preukázali prítomnosť vírusu ochorenia v Rostovskej oblasti. Experti však rátajú s výskytom ochorenia aj na anektovanom Kryme či na Kaukaze.
zdroj: hnonline.sk
Únia je bližšie k voľnému obchodu s Kanadou
16. 2. 2017
Európsky parlament (EP) dnes ratifikoval Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu s Kanadou, známu pod skratkou CETA. Otvoril tým cestu k predbežnému uplatňovaniu dohody už od marca. Za dohodu zahlasovalo 408 europoslancov, proti bolo 254.
Proti CETA dnes pred budovou EP protestovali desiatky ľudí. Umiernení protestujúci sa dostali aj dovnútra budovy europarlamentu. Dohoda CETA odstraňuje väčšinu ciel medzi EÚ a Kanadou s výnimkou verejných a audiovizuálnych služieb, dopravy a niekoľkých poľnohospodárskych produktov. Zjednocuje štandardy a prináša aj obojstranné uznávanie certifikátov celej palety výrobkov, vrátane potravín, hračiek i elektroniky. Uľahčuje pohyb pracovných síl, tovar a služieb medzi oboma celkami. CETA vojde definitívne do platnosti po ratifikácii v 38 národných a regionálnych parlamentoch členských štátov EÚ. Dohoda sa netýka verejných služieb - napríklad zdravotníctva, vzdelávania či dodávok vody. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú udržiavať svoje verejné monopoly, alebo tieto služby sprivatizujú. Viac ako päť rokov rokovaní sa ocitlo v stávke vlani, keď Valónsko pohrozilo, že CETA pre viaceré výhrady nepodpíše. EK a Kanade sa nakoniec podarilo ústupkami a vysvetleniami Valónov presvedčiť a kanadský premiér Justin Trudeau a predseda Európskej rady Donald Tusk dohodu slávnostne podpísali vlani v októbri.
zdroj: hnonline.sk
Novým biznisom za miliardy je vietor
14. 2. 2017
Členské štáty vlani preinvestovali do výstavby nových veterných elektrární 27,5 miliardy eur.
Každý druhý energetický projekt, ktorý sa minulý rok v Únii postavil, bol na báze veternej energie. Podpísal sa pod to najmä masívny nárast investícií v piatich členských krajinách, ktoré rovnako hlásia svoj osobný rekord. Ide napríklad o Francúzsko či Holandsko. Potvrdzuje to najnovšia štúdia Európskej asociácie pre veternú energetiku, ktorá združuje najväčších hráčov v sektore. Najväčšou európskou veternou veľmocou však zostávajú Nemci, ktorí majú na novej kapacite veterných elektrární 44-percentný podiel. Najviac síce investovali do veterných turbín vo vnútrozemí, no posilňujú aj more.
zdroj: hnonline.sk
Nemci chcú cudzincom spoplatniť diaľnice
10. 2. 2017
Mýtne pre osobné autá na nemeckých diaľniciach môže byť pre nemecký rozpočet výrazne stratové, ukazuje štúdia spracovaná pre najväčší európsky autoklub ADAC. Nemecko by podľa analýzy, o ktorej informuje denník Die Welt, muselo na systém mýta doplácať stovky miliónov eur ročne.
Minister dopravy Alexander Dobrindt (CSU) si od zavedenia diaľničných poplatkov pre osobné autá sľubuje čistý ročný príjem okolo 524 miliónov eur. Analýzu jeho úradu už ale spochybnilo niekoľko iných štúdií. Okrem skoršej štúdie pre stranu Zelených tak robí aj aktuálna analýza dopravného experta Ralfa Ratzenberger pre ADAC. Ratzenberger v nej tvrdí, že ministerstvo dopravy očakávané príjmy výrazne nadhodnocuje. Podľa jeho prepočtov bude projekt, ktorý nedávno schválila nemecká vláda, už od zavedenia v roku 2019 stratový. V prvom roku na neho podľa experta Nemecko doplatí 147 miliónov eur, v roku 2023 už 251 miliónov eur. Dôvodom je predovšetkým nastavenie systému, ktorý počíta s tým, že za neho budú de facto platiť len zahraniční vodiči. Vodiči v Nemecku registrovaných áut mýto síce tiež zaplatia, neskôr im ale bude vrátené, pretože sa im zníži daň z motorových vozidiel.
zdroj: hnonline.sk