Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Macronovo víťazstvo vystrelilo euro nahor
9. 5. 2017
Euro sa dnes nedokázalo udržať na šesťmesačnom maxime, na ktoré sa voči americkému doláru vyšplhalo v bezprostrednej reakcii na víťazstvo Emmanuela Macrona v nedeľných prezidentských voľbách vo Francúzsku. Investori totiž prikročili k vyberaniu ziskov, ktoré im rast jednotnej európskej meny priniesol.
Počas obchodovania v Ázii sa euro vyšplhalo až na 1,1023 USD. Prvýkrát od novembrových prezidentských volieb v Spojených štátoch tak prekonalo hranicu 1,10 USD. Okolo 17:00 SELČ už ale vykazovalo pokles o 0,7 percenta na 1,0927 USD. Jednotná európska mena po Macronovom víťazstve v prvom kole prezidentských volieb pred dvoma týždňami posilnila asi o tri percentá. "Euro si taký rast nemohlo udržať," uviedol podľa agentúry Reuters analytik Joe Manimbo zo spoločnosti Western Union Business Solutions. V druhom kole volieb Macron podľa očakávania porazil nacionalistku Marine Le Penovú, ktorá presadzuje odchod Francúzska z eurozóny a návrat francúzskeho franku. Pozornosť investorov sa teraz obracia späť k ekonomickým ukazovateľom a k vývoju menovej politiky v eurozóne a v Spojených štátoch. Piatkové údaje o poklese nezamestnanosti v USA podporili očakávania, že americká centrálna banka (Fed) v júni prikročí k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Medzi investormi zároveň narastá presvedčenie, že Európska centrálna banka (ECB) smeruje k opusteniu programu nákupu dlhopisov.
zdroj: hnonline.sk
Trhy si zvykajú na neistotu
4. 5. 2017
Aj napriek tomu, že zástupcovia Grécka sa s medzinárodnými veriteľmi dohodli na reformách potrebných pre schválenie dodatočnej finančnej pomoci z tretieho záchranného balíka, žiadna zo zúčastnených strán nemá vyhrané. Grécko sa zaviazalo k privatizácii štátneho majetku, zvýšeniu daní a zníženiu dôchodkov.
Všetky tieto kroky síce bude znamenať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, avšak na druhej strane utlmia spotrebu domácností, čím sa efekt prijatých reforiem zneutralizuje a verejný dlh Grécka zostane aj naďalej z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Prioritou zástupcov EÚ vyjednávaní s Veľkou Britániou o Brexite bude podľa najnovších vyjadrení téma „odstupného“ a až následne usporiadanie vzájomných vzťahov. Únia požaduje splatenie všetkých finančných záväzkov až do roku 2020. Minister pre Brexit Davis razantne odmietol rozvodový účet v objeme 100 mld. eur a pohrozil tvrdým Brexitom, ktorý by vzhľadom na vzájomnú previazanosť vzájomného obchodu nemal víťaza. Vo Francúzsku vrcholí prezidentská kampaň a kandidáti vyťahujú posledné tromfy. Predvolebné prieskumy predpovedajú jasné víťazstvo Emannuela Macrona, čo však na druhej strane môže znamenať nižšiu účasť jeho podporovateľov, čím finálny výsledok nemusí byť až tak jednoznačný. Politickej neistoty na Starom kontinente je aj naďalej dostatok, avšak aktuálny pozitívny sentiment na akciovom trhu ukazuje, že investori sa s ňou „naučili žiť“.
Krajiny EÚ prijali spoločný postup voči Londýnu v rokovaniach o brexite
2. 5. 2017
Dohoda lídrov 27 členských krajín Európskej únie na dnešnom summite o politických usmerneniach pre rokovania o brexite pre Britov znamená nemožnosť prístupu "vyberať si čerešničky z torty". Londýn musí pristúpiť na dvojfázový prístup vyrovnávania vzťahov s Bruselom.
Dohoda o usmerneniach schválila dvojfázový prístup, v rámci ktorého bude potrebné zaznamenať najskôr dostatočný pokrok pri hlavných témach rokovaní, ako sú občianske práva a finančné vyrovnanie, kým sa prikročí k druhej fáze, čiže k novej úprave obchodných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Vyjednávači EÚ najskôr dohodnú podmienky riadeného výstupu Spojeného kráľovstva z Únie s dôrazom na pobrexitovú ochranu práv občanov, podnikateľského sektora a ďalších zainteresovaných hráčov. EÚ prikročí k ďalšej fáze budúcich vzťahov s Britániou len ak sa dosiahne pokrok v uvedených prioritných témach. Základnou prioritou rokovaní o brexite bude z hľadiska EÚ recipročná ochrana práv občanov Únie v Británii a britských občanov v EÚ. Britská strana sa musí dohodnúť na splatení svojich finančných záväzkov daných v rámci členstva v EÚ ešte pred samotnou dohodou o vystúpení z Únie. O budúcom presťahovaní dvoch agentúr EÚ a ich zariadení, ktoré momentálne sídlia na území Británie, rozhodnú členské štáty EÚ. Únia bude spolupracovať s britskou stranou na tom, aby zaistila čo najbezproblémovejší spôsob ich presídlenia. Rokovacie strany musia nájsť "pružné a inovatívne" riešenie, aby predišli vytvoreniu režimu tvrdých hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko zaplatilo Bruselu desiatky miliónov eur
27. 4. 2017
Slovenská strana pochybila pri verejnom obstarávaní v projektoch Operačného programu informatizácia spoločnosti v rokoch 2007 až 2013 a Bruselu zaplatila 92 miliónov eur.
Podmienky sú pre uchádzačov diskriminačné, chýba výpočet hodnoty zákazky, problémom bola aj zmätočná lehota na dodávanie tovarov, vymenúva RTVS príklady pochybení. Úrad vlády tvrdí, že napokon bola časť z peňazí použitá v iných projektoch, čo Brusel umožňuje. Neprezradil však, ktoré konkrétne projekty museli doplatiť slovenskí daňoví poplatníci.
zdroj: hnonline.sk