Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ukrajina oznámila návrat na medzinárodné finančné trhy
20. 9. 2017
Ich predajom chce od súkromných investorov získať tri miliardy dolárov, informovalo ukrajinské ministerstvo financií.„Ukrajina dnes (v utorok) oznamuje stanovenie ceny svojej prvej samostatnej emisie dluhopisov od revolúcie v roku 2014,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Narážalo na februárové demonštrácie, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.Zhruba polovicu očakávaných výnosov použijú na odkup starých dlhov. Zvyšok peňazí by sa mal dostať do štátneho rozpočtu.„Každý investor svojím dolárom hlasuje pre úspech našich reforiem,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ukrajinský prezident Petro Porošenko pri nedávnej návšteve Spojených štátov.Ukrajina dlhuje domácim a zahraničným subjektom viac ako 62 miliárd dolárov. Vďaka reštrukturalizácii dlhu sa krajina vyhla v roku 2015 štátnemu bankrotu. Už v rokoch 2018 až 2022 má Kyjev zaplatiť zahraničným veriteľom 24 miliárd eur.Na konci marca odmietol súd v Londýne argumenty Kyjeva, ktorý nechcel splatiť dlh Rusku z Janukovyčovej éry v roku 2013. Ukrajina nechce Moskve zaplatiť tri miliardy dolárov okrem iného aj pre ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym.
Ich predajom chce od súkromných investorov získať tri miliardy dolárov, informovalo ukrajinské ministerstvo financií.„Ukrajina dnes (v utorok) oznamuje stanovenie ceny svojej prvej samostatnej emisie dluhopisov od revolúcie v roku 2014,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Narážalo na februárové demonštrácie, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.Zhruba polovicu očakávaných výnosov použijú na odkup starých dlhov. Zvyšok peňazí by sa mal dostať do štátneho rozpočtu.„Každý investor svojím dolárom hlasuje pre úspech našich reforiem,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ukrajinský prezident Petro Porošenko pri nedávnej návšteve Spojených štátov.Ukrajina dlhuje domácim a zahraničným subjektom viac ako 62 miliárd dolárov. Vďaka reštrukturalizácii dlhu sa krajina vyhla v roku 2015 štátnemu bankrotu. Už v rokoch 2018 až 2022 má Kyjev zaplatiť zahraničným veriteľom 24 miliárd eur.Na konci marca odmietol súd v Londýne argumenty Kyjeva, ktorý nechcel splatiť dlh Rusku z Janukovyčovej éry v roku 2013. Ukrajina nechce Moskve zaplatiť tri miliardy dolárov okrem iného aj pre ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym.
zdorj: pravda
Británia pre brexit stratí tisíce miest
19. 9. 2017
Približne 10-tisíc pracovných miest vo finančnom sektore sa presunie z Británie na kontinent, alebo do zámoria v najbližších rokoch, ak bude Spojenému kráľovstvu zamietnutý prístup na jednotný európsky trh. Ukázal to najnovší prieskum.
Nemecký Frankfurt nad Mohanom je podľa tohto prieskumu najobľúbenejšou destináciou finančníkov, ktorí sa pripravujú na odchod z Británie. Paríž je druhý. Do ankety sa zapojilo 123 firiem z finančného sektora, vrátane najväčších bánk, poisťovni, investičných spoločností a búrz. Je to prvý komplexnejší prieskum o detailoch ich plánov v prípade tzv. "tvrdého" brexitu. Prieskum sa uskutočnil prostredníctvom e-mailov a telefonických rozhovorov v dňoch 21. augusta až 15. septembra. To je niekoľko týždňov po tom, ako tieto spoločnosti na požiadanie centrálnej banky (Bank of England, BoE) do 14. júla predložili podrobnejšie plány o prípravách na brexit. BoE odmietla komentovať výsledky prieskumu. Takmer polovica opýtaných spoločností uviedla, že budú musieť presunúť zamestnancov alebo reštrukturalizovať svoje podniky po odchode Británie z Európskej únie v marci 2019. Ďalšia tretina tvrdí, že to nebude mať veľký vplyv na ich podnikanie a zvyšok stále zvažuje svoje plány, alebo sa odmietol vyjadriť. Odhad počtu pracovných miest, ktoré sa majú presunúť alebo vytvoriť v zahraničí, sa opiera o odpovede 39 spoločností, ktoré zamestnávajú najmenej 350.000 ľudí. V britskom finančnom sektore pracuje približne 1,1 milióna ľudí.
zdroj: hnonline.sk
Európska únia chystá bič na Apple a Google
18. 9. 2017
Ďalší členovia EÚ sa pripojili k nemeckému návrhu na vypracovanie nového európskeho modelu zdanenia globálnych internetových gigantov, akými sú Google a Apple.
Šesť štátov podpísalo dnes na neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ v estónskom Tallinne list adresovaný Európskej komisii (EK). Jeho iniciátormi boli spolu s Nemeckom Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Žiadajú v ňom, aby sa výnosy internetových firiem, ktoré dosahujú v Európe, zdaňovali na kontinente. Komisár EÚ pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis uviedol, že EK do jari budúceho roka vypracuje návrh príslušného zákona. Jeho idey by sa mali konkretizovať už na budúci týždeň. Návrh sa má dostať do konca roka aj do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Digitálne firmy môžu byť zatiaľ zdaňované v krajine, kde majú hlavné sídlo, ale ich aktivity sú rozšírené ďaleko od neho.
zdroj: hnonline.sk
Každá domácnosť v EÚ vyhodí ročne až 100 kilogramov jedla
18. 9. 2017
Kým miliarda ľudí na svete trpí nedostatkom jedla, tretina potravín, ktoré ľudstvo ročne vyprodukuje, skončí v koši a následne na skládkach odpadu. Každá domácnosť sa ročne zbaví 80 až 100 kilogramov potravín. Najčastejšie ide o ovocie a zeleninu.
„Plytvaniu môže zabrániť každý z nás,“ hovorí Anna Stejcová z projektu Zachráň jedlo. Najviac jedla vyhodia domácnosti a reštaurácie spolu s jedálňami. Nemalý podiel nepoužitých potravín však tvoria aj obchodné reťazce a producenti potravín,“ uviedol v Bratislave Matt Simister, generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu. Britský reťazec tam totiž zorganizoval konferenciu venovanú plytvaniu jedlom. Podľa štúdie Fusions financovanej Európskou úniou sa domácnosti podieľajú na nehospodárnom narábaní s jedlom z 53 percent, spracovaní potravín 19 percent a reštauračné služby z 12 percent. Kvôli veľkoobchodu a maloobchodu putuje do koša päť percent vyprodukovaného jedla.
zdroj: hnonline.sk