Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.
EÚ chystá finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur
12. 3. 2018
Európska komisia (EK) je pripravená poskytnúť Ukrajine v rámci finančnej pomoci ďalšiu jednu miliardu eur, uvoľnenie týchto prostriedkov však závisí od pokroku v realizácii hospodárskych reforiem. Oznámila to dnes EK. V najbližších dňoch má krajinu navštíviť šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vo forme pôžičiek a ďalšej výpomoci Európska únia už Ukrajine poskytla 2,8 miliardy eur. Akokoľvek Brusel Ukrajinu podporuje, skutočnosť, že boj Kyjeva s korupciou aj proces prepracovanie súdneho systému má niekoľko slabých miest, je pre neho dôvodom na obavy. Predstavitelia únie preto na Ukrajinu naliehajú, aby svoje záväzky splnila a reformy vykonala. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis zdôraznil, že rozhodnutie poskytnúť krajine ďalšie prostriedky je prejavom odhodlania EÚ pomôcť jej. Ukrajine sa nepodarilo splniť všetky podmienky pre uvoľnenie poslednej splátky úverov vo výške 600 miliónov eur v rámci predchádzajúceho programu pomoci, ktorého platnosť skončila v januári. Štvrtý program finančnej pomoci, ktorý navrhla EK, musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
EÚ môže prísť o desaťtisíce pracovných miest pre clá na oceľ
9. 3. 2018
Európska oceliarska federácia EUROFER tvrdí, že dôvody amerického prezidenta Donalda Trumpa pre zavedenie ciel na oceľ a hliník sú absurdné. A varovala, že tento krok by mohol pripraviť Európu o desaťtisíce pracovných miest.
Európska únia minulý rok vyviezla do USA približne 5,5 milióna ton ocele. Európski výrobcovia ocele majú obavy zo straty prístupu na americký trh, ale aj z toho, že Európu zaplaví oceľ z iných krajín. Podľa Eggerta "strata vývozu do USA spolu s očakávaným masívnym nárastom dovozu do EÚ by mohla stáť oceliarsky priemysel v Únii a s ním súvisiace odvetvia desaťtisíce pracovných miest." Zavedenie ciel podpísal vo štvrtok americký prezident Donald Trump. Clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a 10 percent na hliník sa začnú uplatňovať približne o 15 dní. Kanada a Mexiko by mohli byť z tohto plánu vyňaté, ale to bude závisieť od výsledkov opätovného prerokovania Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).