Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Gazprom chce do Európy vyviezť tento rok rekordný objem plynu
2. 7. 2018
Ruský plynárenský koncern Gazprom očakáva, že tento rok vyvezie do Európy nové rekordné množstvo plynu. Uviedol to v závere týždňa šéf spoločnosti Alexej Miller, ktorý zároveň dal najavo, že dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA nepredstavuje pre Gazprom veľkú konkurenciu.
Miller uviedol, že vývoz ruského plynu do Európy a Turecka by mohol tento rok presiahnuť 205 miliárd kubických metrov (m3). V minulom roku vyviezol Gazprom do Európy a Turecka 194,4 miliardy m3, čo bol vtedajší rekord. Očakávaný rekord potvrdil aj zástupca šéfa Gazpromu Alexander Medvedev. "Túto perspektívu nám dáva klesajúca produkcia plynu v európskych krajinách, v ktorých zároveň stúpa dopyt po plyne," povedal Medvedev. Ako dodal, Gazprom má potrebnú kapacitu na zabezpečenie dodávok do Európy v takom objeme, v akom ich Európa potrebuje. Podľa niektorých analytikov by pozíciu Gazpromu na európskom trhu mohli narušiť dodávky LNG zo Spojených štátov, ktoré prvý náklad LNG dodali do Európy v minulom roku. Niektoré krajiny, medzi nimi Litva a Poľsko, začali v poslednom období znižovať svoju závislosť od ruského plynu práve prostredníctvom dovozu LNG zo Spojených štátov.
Lídri Únie dosiahli významnú dohodu o migrácii
29. 6. 2018
Lídri EÚ dosiahli v piatok na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie predsedu Európskej rady (ER) Donalda Tuska zverejnené na Twitteri.
Na základe návrhu dohody, ku ktorému lídri EÚ po celonočnom rokovaní dospeli, umožnia jednotlivé členské štáty Únie na dobrovoľnej báze zriaďovať na svojom území centrá pre prijímanie migrantov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil podľa spravodajskej televízie Sky News dohodu za "dobrú správu". V podobnom duchu komentovala dosiahnutie dohody aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však zároveň pripomenula, že medzi členskými štátmi EÚ stále vládnu v otázke migrácie veľké názorové rozdiely. "Po intenzívnej diskusii na nanajvýš náročnú tému, ktorou je pre EÚ migrácia, je dobrým signálom, že sme sa zhodli na spoločnom znení (dohody)," povedala po 12 hodín trvajúcich rokovaniach Merkelová. "Sme spokojní," povedal taliansky premiér Conte novinárom po skončení deväťhodinových rokovaní v Bruseli. "Bolo to dlhé vyjednávanie, ale oddnes Taliansko už nie je osamotené," dodal. Taliansky premiér spomenul body dohody vrátane možnosti zriadenia centier pre migrantov v krajinách EÚ, zameraných na rozhodovanie o žiadostiach o azyl. Zároveň však vyhlásil, že sa Taliansko doposiaľ nerozhodlo, či bude mať takéto zariadenia na svojom území.
Investície automobiliek v Británii klesli
27. 6. 2018
Kvôli neistote spojenej s odchodom Británie z Európskej únie sa investície automobilového priemyslu v Británii v tohtoročnom prvom polroku znížili na polovicu. Uviedol to dnes britský Zväz výrobcov a predajcov automobilov (SMMT).
Kým vlani automobilky za prvých šesť mesiacov investovali 647,4 milióna libier, tento rok len 347,3 milióna libier. Brexitové plány premiérky Mayovovej týkajúce sa obchodu pritom zväz označil za nereálne. Šéf zväzu Mike Hawes stanici BBC povedal, že sektor potrebuje mať jasno. Žiada tiež, aby Británia zostala v colnej únii. Scenár, keď krajina colnú úniu opustí bez toho, aby mala uzatvorenú preferenčnú obchodnú dohodu, je tou horšou z predpokladaných možností. Na otázku, čo by sa stalo, keby Británia s EÚ neuzavrela dohodu do konca roka, Hawes odpovedal, že by to nebol okamžitý koniec, ale že by išlo skôr o smrť kvôli "tisíckam menších uhryznutí". "Konkurencieschopnosť Británie sa postupne zhoršuje, takže je oveľa ťažšie prilákať investície. A investície sú tým, vďaka čomu sektor takú konkurenčnú schopnosť má," povedal. V stávke je budúcnosť jedného z mála britských úspechov v oblasti výroby od 80. rokov: automobilový priemysel zamestnáva vyše 800 tisíc ľudí a vytvára obrat okolo 83 miliárd libier ročne.
V gréckom Solúne vypukli búrlivé demonštrácie proti dohode s Macedónskom
25. 6. 2018
Viac než 5000 ľudí demonštrovalo v nedeľu v druhom najväčšom gréckom meste Solún proti dohode o budúcom názve susedného štátu Macedónsko. Informuje o tom agentúra AP.
Demonštranti pochodovali k budove macedónskeho konzulátu v Solúne, ako aj k sídlam dvoch gréckych koaličných strán - Syriza a Nezávislí Gréci (Anexartiti Ellines). Pred straníckymi sídlami demonštranti hádzali fľaše a stoličky. Polícia proti nim zakročila slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Informácie o prípadných zraneniach neboli známe a polícia uviedla, že nedošlo ani k zatknutiam. Dohodou, ktorú podpísali 17. júna na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka, by sa mal vyriešiť dlhoročný spor medzi oboma krajinami. Macedónsko sa po novom bude volať Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija). Grécko by výmenou malo stiahnuť svoje námietky voči členstvu Macedónska v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Dohoda má v oboch krajinách svojich odporcov. Macedónsko by malo oficiálne zmeniť svoj názov až po plánovanom referende na jeseň tohto roka. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Keby sa tak nestalo, v krajine vypíšu predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi referendom.